Aký otvorený je v tanci, taký uzavretý býva pri otázkach o svojom súkromí. To sa pritom v tomto období radikálne zmenilo, keďže splodil syna a jeho mamu Aničku si vzal po deviatich rokoch spolužitia za manželku. Laci Strike tvrdí, že je odrazu všetko iné, konečne sú "normálna" rodina a svadba preňho mala mimoriadny význam.

Napriek tomu, že ste v branži dlho a váš tanečný talent je mimoriadne veľký, vás majú ľudia zafixovaného ako človeka s veľkou pokorou a ľudskosťou. Bolo vám to vštepené výchovou?

- Neviem, nejako to nevnímam. Snažím sa žiť podľa istých zásad, ktoré pre mňa majú význam. Rodičia sa ma samozrejme snažili vychovať čo najlepšie a vštepovali mi určité veci, nie však priamym direktívnym spôsobom, alebo že by nad nami držali prísnu ruku. Skôr to bolo o tom, že ako otec, tak aj mamka sú pre mňa doteraz veľkými vzormi. Obdivujem, ako prechádzali životom, ako zvládali problémy... Takže sa inšpirujem a podľa toho sa riadim. Nie je to však cielené, že by som sa teraz stále iba kontroloval. Povedal by som, že žijem normálne. Je to môj štýl, som aj šinter, tiež robím hlúposti a niekedy aj divočinu... Som skrátka normálny človek.

Ako vyzerá divočina vo vašom podaní?

- Občas idem s chalanmi na pivo, do baru, bavím sa... Tieto veci normálne fungujú aj u mňa, nie som nejaký len totálne čistý, alebo ako by som to povedal.

Boli ste ako dieťa šinter?

- Niečo sme vyvádzali, ale neboli to zase také divočiny, že na dvojku zo správania. Mal som obdobia, že sa mi nechcelo učiť, alebo že sme chodili na bicykloch po celom okolí Handlovej a všetko sme tam 'prešmejdili'. Lozili sme po mostoch, nohu som si zlomil... Bol som živý a mal som v sebe riadny temperament.

Na dieťa ste sa odhodlali pred štyridsiatkou. Keď sa Danko narodil, mali ste 37. Vnímate to ako ideálny vek na otcovstvo?

- Možno, že aj hej. Úplne inak to vnímam, úplne inak k tomu pristupujem a inak si niektoré veci vážim. Musím povedať, že ma to aj v niektorých veciach posunulo. Hlavne čo sa týka toho, že chcem, aby ma syn videl ešte funkčného. Takže sa o seba viac starám a snažím sa fungovať čo najlepšie. Lebo kopec vecí som už v tom mojom tanečnom svete urobil a dokázal predtým, ako sa narodil, ale chcem, aby ma ešte aj pri nejakých zažil.
Môže to byť neskôr preňho motivačný faktor.

Boli ste aj pri jeho pôrode. Zvládli ste to v pohode?

- Hej. Dohoda však bola taká, že nebudem na sále úplne do konca. Mali sme to otvorené, nejako sme to nechali na pocit. Bolo to niečo nové pre mňa aj pre Aničku a nevedeli sme, ako to budeme prežívať... Myslím však, že to, že som bol pri tom, ako mladý muž prichádzal na svet, bolo pre mňa veľmi dôležité. Samozrejme aj pre Aničku. Aspoň jej podať vodu, povzbudiť ju... Bolo to super, zafungovalo to perfektne. Rodili sme na Kramároch a v ten deň nikto iný, takže sme mali úplný luxus. Absolútne súkromie. Všetko prebehlo perfektne, takže som si to užil a bol som tam nakoniec až do konca.

Nechcete si to teda v najbližšom čase zopakovať?

- Neviem, či v najbližšom čase, zopakovať si to však chceme. Uvidíme, ako dá Pánboh a či sa podarí. Keď sa nám však bude dariť, detí môže byť veľa. Nemám s tým problém.

Ani Anička?

- Myslím, že tiež nie.

Mladý muž už mal rok, už je z neho hotový veľký človiečik, má v sebe rytmus po rodičoch?

- Reaguje na hudbu, má ju rád. Teší ma to, ale nie je to nejaká podmienka, že musí ísť týmto smerom. Možno ho budú viac ako tanec baviť počítače, možno bude športovec... Je jedno čo, hlavne nech je normálny a nech v živote uznáva tie správne hodnoty.

Máte teraz baby friendly domácnosť? Všetko ste museli povykladať vyššie, aby na 'nebezpečné' veci Danko nedosiahol?

- Vlastne sme to ani nejako neriešili. Skôr keď sa učil sedieť, tak sme okolo neho 'vankúšovali'. A keď sa učil chodiť, to prišlo odrazu a dal si trošku načas. Dlho štvornožkoval a lozil na gauč a z gauča a jasné, že sa občas stalo, že spadol. To k tomu patrí. Sú to prvé malé životné skúsenosti. Teraz už vo veľkom chodí a zrazu úplne v pohode. Prišlo to síce akoby o mesiac neskôr, ale pomaly sa hýbe lepšie ako jeho rovesníci. Je to zvláštne, akoby spevnel a...

Najprv sa skrátka naučil teóriu.

- Presne... A keď vhupol do praxe, tak bol profík. Najprv si to omrkol.

S Aničkou ste sa vzali po deviatich rokoch. Prečo po takom dlhom čase?

- Prečo nie.

Nastal už ten správny čas?

- Ide o to, že láska a vzťah majú nejaký svoj vývoj. A aj ten náš príbeh ho mal. Dospeli sme do momentu, že sa narodil Danko, potom sme sa zrazu hľadali, že čo ďalej, ako to bude. Vedel som však, že sa určite raz zoberieme. A postupne, ako malý rástol, som si stále viac a viac uvedomoval, že je strašne dôležité, aby vyrastal v rodine, ktorá bude akoby kompletná. A že to bude model rodiny, aký je bežný u nás doma a v Aničkinej rodine. Takže ono to prišlo a zobrali sme sa. A klamal by som, keby som povedal, že je to to isté, ako bolo.

A nie je? Väčšina ľudí tvrdí, že sa svadbou nič nemení.

- Nie je. Cítim väčšiu zodpovednosť. Zrazu je to také, že sme už nazaj rodina. Neviem to vysvetliť. Lebo dovtedy som tie veci zažíval tiež, ale teraz je to ešte trošku posunuté inde, a to v tom význame, že je to už moja manželka, nie moja družka. Je to úplne iné slovo a pomenúva úplne inú hodnotu vo vzťahu. Tým pádom je rodina akoby ešte viac previazaná. Pre mňa to skrátka malo veľký význam.

A ako bude Anička zvládať tanec? Je už opäť vo forme?

- Jasné, ona je v pohode. Už dáva dievčatám tréningy a pohyb má zase zo všetkých najlepší, čo ma dosť teší. V podstate však nastala zmena skôr u mňa. Je to už o tom, že trošičku zvažujem, ktorú prácu beriem a ktorú nie. Lebo sú veci, ktoré pre mňa majú väčší význam, a to je rodina. Keď sa mi zdá, že sa mi konkrétny projekt neoplatí, alebo nehodí, alebo mám len naplánovaný výlet, tak ho skrátka nezoberiem. Takže už sú veci, ktoré pre mňa nemajú hodnotu a nepotrebujem sa do nich tlačiť. Teraz mám skrátka takéto obdobie. Keď príde čas, že bude turné, tak sa bude makať.

Ako sa darí vašim Street Dance Academy?

- Od istého času už sú len v Bratislave a Nitre. Pred pár rokmi sme ich mali aj Košiciach a v Prešove, ale upustili sme od toho, lebo tam boli nejaké interné problémy a nestálo mi za to riešiť to. A nových projektov, ktoré chystáme, je viac. Napríklad tretie dévedéčko. Predošlé dve boli obe platinové, veľmi predávané tituly. A vymyslený máme aj perfektný projekt pre deti, založený na tom, že Lacimu Strikovi tanec až tak nepôjde a príde mu na pomoc superhrdina Strikeman. Pomôže aj deťom, aby zvládali tanečné kroky. A na jar pripravujeme zatiaľ najväčší projekt, aký sme chystali. Bude to tanečno-divadelné predstavenie, už bežia nácviky. Pripravíme niečo, čo tu ešte nebolo. Totálnu bombu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.