A predsa je dnes z neho ukážkový otecko ročného Danka, ktorému nevadí ani synov „voňavý“ obsah plienky.
Tanečník sa stal otcom vo veku, keď by sa už celkom patrilo. Tri roky pred štyridsiatkou. A vraj je to skvelé. Logicky preto k výchove Danka pristupuje zodpovednejšie, ako keby ho mal v dvadsiatke.
„Na výchovu sme však s Aničkou samozrejme dvaja. V podstate je dosť dôležité dieťa vychovať dobre, lebo z neho vyrastie človek, ktorý sa bude správať podľa určitých naučených vzorov. Pre mňa je napríklad dôležité pomáhať. Budeme mu preto vštepovať normálne veci, ktoré sú blízke nám dvom. Vychovávať budeme rozhodne podľa svojich návykov, ktoré máme zase po svojich rodičoch,“ prezradil nám Laci, ktorý urobil v živote v ostatnom období viacero zásadných zmien.
Svoju Anči si vzal po deviatich rokoch spolužitia za manželku a hoci je to ešte čerstvá záležitosť, oslovenie manželka už používa bez problémov. „Zvykol som si na to ľahko... Chystal som sa na to dlhšie, takže v pohode.“
S Anči sú jednotní vo výchove
Vo výchove synčeka plánujú byť obaja jednotní. Vraj nehrozí, že by jeden viac rozmaznával a druhý bol za prísneho.
„Nemyslím si. Zatiaľ sa celkom zhodujeme vo všetkých bodoch... Rodičovstvo si celkom užívame. Neprebieha medzi nami nejaká nútená deľba. Veci robíme automaticky. Keď vidím, že niečo treba urobiť, tak to urobím. A Anička tiež. Jasné, že hlavnú úlohu v tom celom zatiaľ hrá ona, lebo ešte Danka dojčí, takže je teraz dôležitejšia. Lenže ja do toho zasahujem, chodím s malým von na detské ihrisko a celkom si to užívam.“
Problém vraj nemá ani s prebaľovaním. „Jasné, že prebaľujem. Umyjem ritku, hocičo,“ vraví s úsmevom Laci, ktorý predtým nemal žiadnu priamu skúsenosť s bábätkami.
„Priamu nie, ale sestra má dve deti, takže som videl, ako sa to robí... Veď to nie je nič zložité. Vezme sa kúsok plienky, zabalí sa malý a vybavené. Niekomu hovienko vadí, niekomu nie. Ale keď je to z našej krvi, tak v pohode,“ zakončuje s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.