Fanúšikovia o ňom hovoria ako o gitarovom bohovi a inšpirácii v jednom. On však zostáva pevne nohami na zemi, hnevajú ho prosté veci ako fungovanie vydavateľstiev a na túžby sa už dávno vykašľal, vraj spôsobujú ľudom frustráciu.
V Košiciach ste už hrali veľmi veľakrát, ako vnímate mesto?
– Košice mám rád, sú tu nádherné ženy, vždy som sa tešil na hranie v Košiciach.
Platí to tradičné, že publikum je smerom na východ živelnejšie?
– Samozrejme, že je, zatiaľ vždy reagovalo publikum na východe fantasticky. Dúfam, že sa na tom nič nezmení.
Ako sa cíti pol roka starý päťdesiatnik, ktorý sa už stihol s týmto vekom zoznámiť?
– Cítim sa výborne a život je krásny. Stále sa to mení k lepšiemu mnohými smermi. Myslím si, že človek sa s pribúdajúcim vekom stále viac a viac upokojuje a získava istý nadhľad nad všetkým, čo sa okolo aj v ňom deje. Tento stav je veľmi príjemný.
Mali ste bujarú mladosť?
– Neviem, či som mal bujarú mladosť. Ale nejaké veľké excesy sa nekonali, myslím, že v primeranom množstve.
Aké má túžby človek v tomto veku?
– Ježišmária, pomaly už žiadne... Viete, túžby majú taký problém, že keď sa nesplnia, tak sú z toho len frustrácie. Ja sa snažím myslieť na to, čo je, nie na to, čo bude. Žiadne veľkolepé plány. Jediný projekt, ktorý momentálne mám, je kapela (kapela, s ktorou vystupuje v rámci Andrej Šeban tour, pozn. redaktora).
A druhá časť gitarovej školy, je už uzavretá?
– Áno, z mojej strany je to sfinalizované, už len čakám, kedy to vyjde. Je tam jednak dokumentárny film o mne a je tam aj ako keby druhá časť jednotky a aj nové témy, ktoré som v jednotke zatiaľ obchádzal. Kto má jednotku, dvojka mu rozšíri pohľad na veci a kto nemá jednotku, môže mu stačiť aj dvojka.
Vaše albumy vychádzajú v rámci kníh, prečo nie samostatne?
– Robil som ich akoby na objednávky pre tie knihy, inicioval to môj kamarát fotograf Ivan Zubal. Album Bezslov som mal hotový už predtým, tak sme to priložili ku knihe. Neviem si predstaviť, že by nejaké vydavateľstvo vydalo tieto albumy, to je jedna vec a druhá vec, moje posledné skúsenosti s vydavateľstvami sú nie veľmi povzbudzujúce.
V akom zmysle?
– Nekomerčné vydavateľstvá nemajú na to, aby sa vám postarali o prezentáciu vašej muziky, komerčné vydavateľstva sa o prezentáciu mojej muziky zatiaľ nikdy nepostarali. Neviem prečo to tak je, ale moje skúsenosti sú v tomto veľmi smutné.
Ako sa vám lepšie hrá? Ako sólistovi alebo takto, keď za vami stojí kapela?
– No je to značný rozdiel, keď je človek sólista, musí to celé ťahať sám a keď má kapelu, tak sa to rozloží. Nedá sa povedať, čo je lepšie, je to iné, obidvoje je výborné.
V sobotu si pripomíname revolučný 17. november, ako si na to spomínate?
– Vnímal som to ako zázrak, že prichádza tá spoločenská zmena, v ktorú sme už ani neverili, a dneska sa ukazuje, že to bola komunisticko–eštebácka revolúcia, v ktorej komunisti a eštebáci opäť zvíťazili nad prostým ľudom.
Boli ste aj štrngať na námestí kľúčmi?
– Ale áno, samozrejme. Veril som v lepšie časy, ale prešlo ma to veľmi rýchlo.
Keby prišlo opäť niečo takéto, revolúcia, ktorá by mala niečo zmeniť, pridali by ste sa?
– Nie, neverím, že by sa doba zmenila. V zásade je to stabilne stále rovnaké v tých principiálnych veciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
