V Košiciach zahviezdil v týchto dňoch v hre Posledné mesiace. Nielen ona ho primala trošku sa zamyslieť nad svojím životom a tým, čo je podstatné.
Skvelý herec František Kovár si však užíva aj prítomnosť a s úsmevom hovorí, že už nie je gynekológ, ale kňaz.
Na svoj život sa pozerá cez optiku toho, ako mohol prispieť k spokojnosti iných.
„Tí, ktorí sme sa vydali na cestu umenia, lebo povedzme, že sme naň mali také nejaké predurčenie, to vnímame ako dar. A keď ním niekomu môžeme robiť radosť, je to skvelé. Druhá rovina života, samozrejme tá najpodstatnejšia, to je rodina, deti, vnúčence a predovšetkým manželka. No a život aj o tom, čo človek dáva. Lebo to je nesmierne obohacujúce a potom niekedy sa niečo aj vám vráti,“ zafilozofoval si herec.
Pre neho má každé obdobie niečo do seba. „S niečím nepočítate, o niektorých veciach netušíte... Momentálne mi napríklad vnúčatká pripravujú toľko prekvapení... Pretože pri vlastných deťoch to všetko prebiehalo úplne inak. Akosi samozrejme. Teraz to však vnímam odlišne. Deti, to je obrovský dar. Samozrejme, každý to hovorí, ale keď to zažívate na vlastnej koži, už to nie je klišé.“
Ako správny deduško, aj on svoje vnúčence občas riadne rozmaznáva. „Uvedomujem si samozrejme, že to nie je správne. Lenže niekedy deti potrebujú mať nejaké dvierka, ktoré, keď otvoria, tak ich tam čaká trošičku tepla od starých rodičov.“
Vyrastal na dvore
Samotný herec mal, ako hovorí, prenádherné detstvo. „Vtedy ešte fungoval fenomén, ktorý dnes už neexistuje, a tým bol dvor. Všetci sme na ňom vyrastali a tam sme si upevňovali základné hodnoty. Rodila sa tam čestnosť, učili sme sa neklamať... Keď sme hrali futbal a nemali sme tyčky, len tehly, tak keď som povedal, že to išlo do brány z vnútornej strany tyče, tak ostatní prisvedčili. Lebo keď sme sa vymenili, mohol aj ten druhý klamať. Museli sme teda byť voči sebe čestní. A vyrastal som v dome, kde bolo plno umelcov. Napríklad flautisti, nado mnou zase bývala Hanka Gregorová... A mal som úžasných rodičov a sestru. Vzťahy boli neskonale dobré a človek dostal čosi, z čoho potom môže dávať svojím deťom aj vnúčatám.“
Východniarky považuje za krásne
Aktuálne ho môžeme vidieť v úlohe svojského kňaza v seriáli Horúca krv. Biely plášť gynekológa v Ordinácii v ružovej záhrade tak zložil a stal sa duchovným.
„Aj teraz som šiel do divadla a také mladé, poviem pekné dievča, lebo východniarky sú veľmi pekné ženy, ma zastavilo a už som nebol doktor Slávik ani pán Kovár, ale pán kňaz. Tak sa na tom zabávam. Túto postavu mi však veľmi dobre píšu, a tým, že jazdím na motorke, počúvam rock a hrám na gitare, je to zaujímavé. Niektoré dialógy sú tak dobre urobené, že to môže byť pre ľudí návod, ako sa v ťažkých životných situáciách zachovať,“ dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
