Činky sa prehýbali pod ťarchou osobných rekordov

Reprezentácia. Mladí slovenskí vzpierači na MS v Košiciach, prvý sprava je tréner Buzgó.
Reprezentácia. Mladí slovenskí vzpierači na MS v Košiciach, prvý sprava je tréner Buzgó. (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|25. sep 2012 o 00:00

Tretie majstrovstvá sveta vzpieračov do 17 rokov nemali po organizačnej stránke chybu.

Košičania obstáli. Chybou nebolo ani postaviť do bojov s činkami mančaft, ktorý vekovým priemerom v konkurencii takmer štyridsiatich krajín patril medzi najmladšie. Veď 13. priečka chlapcov a 15. pozícia dievčat v hodnotení národov nie sú najhoršie.

KOŠICE. Aj keď od mladých Slovákov sa nečakali žiadne medailové zázraky, predsa len, mali sme aj jedno väčšie želiezko v ohni. Hlohovčan Michal Bodorík v 77-ke, i keď dvíhal v béčku, mal reálnu šancu na umiestnenie v elitnej desiatke. Jeho nádeje sa však rozplynuli po prvom nadhode (150 kg), ktorý mu rozhodcovia najskôr uznali (2:1), ale vzápätí svoj verdikt korigovali na neplatný pokus, čo člena Centra olympijskej prípravy (COP) v Trenčíne psychicky zlomilo, a základ v nadhode nedal ani na trikrát. „Je to sklamanie aj pre mňa,“ priznáva reprezentačný šéftréner Ľudovít Buzgó. „Pretože pred troma týždňami na majstrovstvách Európy v Bukurešti 120 kg v trhu a 150 kg v nadhode bez problémov zvládol. Keby to dokázal aj teraz, tak by bol na dvanástom či trinástom mieste, čo je do hodnotenia národov dosť veľa. Michal však ešte nemá tak vypracovanú techniku, aby si bol v súťaži istý. A zrejme naňho pôsobilo aj početné publikum v košickej hale.“

S jeho bodmi mohlo byť Slovensko v klasifikácii krajín podstatne vyššie. „Mali sme také ambície, aby sme neskončili na posledných miestach, teda chceli sme sa umiestniť niekde v druhej tretine zúčastnených krajín,“ vraví Ľudovít Buzgó, ktorý pôsobí na klubovej úrovni vo Veľkom Mederi. „Problém bol v tom, že sme tu mali veľmi mladý mančaft, veď polovička borcov nemá ani pätnásť rokov. Vo výbere sme mali jednu trinásťročnú a dve štrnásťročné dievčiny, i dvoch štrnásťročných chlapcov. Vlastne iba jeden borec v tíme mal sedemnásť rokov.“

Trénerova spokojnosť

Slovensko, ako hostiteľská krajina, malo právo na plné obsadenie všetkých hmotnostných kategórií. „Finančne sme veľmi obmedzení, a vyslať nejakého pretekára na európsky či svetový šampionát niekde v zahraničí je dosť náročné. Navyše, sú tam určité kvóty či limity, ktoré musia splniť. Napríklad pre majstrovstvá Európy je to tristo bodov, a v súčasnosti máme iba dvoch chlapcov, ktorí to spĺňajú.“ Domáce prostredie bolo z tohto pohľadu pre slovenské vzpieranie veľkou výhodou, a s tým, čo z nej naša mladá reprezentácia vyťažila, môže byť spokojnosť. „Určite, s vystúpením celého družstva som veľmi spokojný,“ vraví Ľ. Buzgó. „Pretože, až na jedného, všetci splnili to, čo sme od nich očakávali. Všetci robili osobné rekordy, čo znamená to najlepšie čo doteraz v kariére urobili, a keď si zoberieme, že na to mali iba desať mesiacov prípravy, je to výborné.“
Prostredie v Košiciach bolo veľmi žičlivé, čo kvitovali aj zahraničné výpravy. „Tento šampionát sa zapíše do histórie ako veľmi dobrý. Nielen po stránke výkonnostnej. Aj podľa toho, ako bolo postarané o pretekárov, strava i ubytovanie boli na veľmi vysokej úrovni. S európskymi šampionátmi, na ktorých som bol v posledných rokoch, sa to nedá porovnať. Napríklad nedávno v Bukurešti to bolo veľmi nepríjemné, lebo strava bola na dosť nízkej úrovni. Jediné, čo bolo dobré, ako tam 'ukazovali' preteky...“

Vytypovaný je Bodorík

Slovenské vzpieranie sa bude iba pomaly zviechať po tvrdých dopingových ranách, a nejaký čas ešte potrvá, kým generácia, ktorá sa predstavila v Košiciach, dorastie do kategórie dospelých. „Pre mužskú reprezentáciu máme vytypovaného práve Michala Bodoríka. V COP v Trenčíne je pod rukou dobrého trénera Františka Šaržíka, takže rátame s tým, že by mohol dosť rýchlo zvládnuť prechod od juniorov k mužom. U ďalších chlapcov by to mohlo prísť o také tri-štyri roky,“ odhaduje tréner juniorskej reprezentácie. „Verím, že nielen pre týchto mladých vzpieračov sú tie dopingové prípady veľkou výstrahou. Tresty Medzinárodnej vzpieračskej federácie sú totiž veľmi vysoké, a v podstate ten, koho načapú, môže so vzpieraním skončiť...“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Činky sa prehýbali pod ťarchou osobných rekordov