„Že je môj otec Róm, mi prezradila teta. Bola z toho celkom slušná rodinná zvada, pretože všetci ostatní to popierali a vraveli, že tomu nemám veriť. No keď moja rómska babička Ida Bittová ochorela a stratila pamäť natoľko, že zabudla aj svoje meno, začala rozprávať po rómsky. Pamätám si, ako som k nej prišla a všetci jej dohovárali, aby bola ticho, pretože som došla. Na to ona spustila spŕšku rómskych viet a nadávok. Vtedy som pochopila, kde je pravda,“ vraví I. Kelarová, ktorá však dlho svoj pôvod vôbec neriešila. V polovici 80. rokov totiž emigrovala.
Prekvapil ju rasizmus
„Keď som sa po skončení komunizmu a po 15 rokoch strávených v zahraničí vrátila domov, bola som prekvapená, aký rasizmus tu panuje. Nesmierne ma to zasiahlo i vyprovokovalo k tomu, že som sa rómskou otázkou začala intenzívnejšie zaoberať.“
Speváčka najprv navštívila svoju rodinu. „Pýtala som sa ich, prečo to zapierajú a dohovárala som im, že sa nemajú za čo hanbiť. Veď sme slušná rodina. Nič nepomohlo. Dedko s babkou totiž svoje deti vychovali v tom, že byť Rómom nie je dobré, oni už svojim deťom o pôvode nikdy nepovedali, a tak sa lož stala pravdou.“
A práve voči tomu Ida zrebelovala. „Rozhodla som sa, že poviem pekne nahlas, že sa za to vôbec nehanbím. Môj otec bol krásny človek a je mi veľmi ľúto, že sa zaprel, že si nemohol život naplno užiť. Tým, že sa voči spoločnosti uzavrel a navonok sa hral, že je niekým iným, v podstate svoj život vzdal. Som presvedčená, že ak by sa k tomu priznal, mohol dodnes žiť.“
Ida sa už takmer dve desaťročia venuje predovšetkým rómskym deťom.
„Nepáči sa mi, keď sa ľudia hodnotia podľa farby pleti, keď ich kvôli nej hádžu všetkých do jedného vreca.“
A hoci aj sama priznáva, že počas práce s rómskymi deťmi neraz prišli krízy i demotivácia, vzdať sa nehodlá.
„Nie je to ľahká cesta, pretože je plná sklamaní. Ich rodičia sú často veľmi neuvedomelí. No to nás nemôže odradiť od toho, aby sme pomáhali deťom, pretože oni sú budúcnosť,“ dodáva speváčka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
