Je to skrátka úkaz. Talentovaný, neposedný, s podrezaným jazykom...
Má síce Cenu mesta Nitra za celoživotné dielo, Krištáľové krídlo za inscenáciu Fidlikant na streche a titul zaslúžilého umelca, no my ho milujeme pre niečo celkom iné.
V jeho blízkosti sa každý cíti príjemne, o výbuchy spontánneho smiechu nie je núdza, z rukáva sype zábavné historky a predstava, že by chcel niekomu ublížiť, je priam nemožná. Rozčúliť ho však môžete vtedy, ako ho budete oslovovať zdrobneninou Jožko.
„Nemám rád zdrobneniny. Krstený som Jozef Daniel Bednárik, doma mi hovoria Jojo alebo ujo Jojo a v divadle som Beďo,“ vravieva o sebe tento nevysoký človiečik s veľkým talentom a štyrmi súrodencami.
Mamka z neho chcela mať aranžéra
Hoci sú režiséri väčšinou osobnosti v pozadí, jemu sa akosi podarilo podmaniť si davy, aj keď sa o to neusiloval. O svojom povolaní má totiž celkom jednoznačnú mienku.
„Budem teraz trochu kacírsky svätokrádežný! Myslím, že ak sú dobrí herci, tak režisér ani veľmi nemusí byť. Ale tu by som rád parafrázoval to, čo sa hovorí o konferencieroch: dobrý režisér je ako podprsenka. Nemusí byť, ale ak je, tak celú vec veľmi pozdvihne... Musí však byť naozaj ako tá podprsenka: pevný, nie lacný, odolný, musí byť pružný, nemal by príliš trčať a nemalo by ho vidieť,“ uviedol pred časom pre týždenník Život rodený Zelenčan, ktorý bol študentom na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde absolvoval maturitnou prácou Výklad s vietnamskými kobercami.
Na bratislavskej VŠMU absolvoval postavou Kráľa Ubu a Oronta v Molierovom Mizantropovi. Rodičia však o jeho hereckých ambíciách nechceli ani počuť a túžili z neho mať aranžéra.
A keď vraj prišla jeho mamka potajomky prvýkrát na skúšku do divadla, ostala zhrozená, keďže je známe, ako v eufórii pracovného zápalu bežne používa „vybrané“ slová.
„Dôchodok si beštiálne užívam“
Svoje súkromie si Beďo stráži a veľa z neho nikdy nepoodhalil. Výnimkou bola jedna talkshow Viktora Horjána, kde prezradil pozoruhodné veci. Priznáva napríklad, že branie dôchodku si nesmierne užíva.
„Milujem však aj cestovanie a neskoré vstávanie. Celý život som vstával o piatej a teraz sa otočím na druhý bok a ešte spím tri hodiny. Je to nádherné, všetkým odporúčam - choďte do dôchodku včas.“
Navyše si pochvaľuje skutočnosť, že sú k nemu ako k dôchodcovi všetci veľmi zhovievaví.
„Jediný, trošku rozpačitý pocit mám, keď musím presviedčať divadelných manažérov, že to s mojou 'neréžiou' myslím smrteľne vážne, že už ani krížom (režisérsku) slamku nepreložím! Na toto všetko som čakal 65 rokov. Som rád, že som sa toho dožil! A beštiálne si to užívam!“
V dreze má papleseň
Na návštevu k nemu domov sa však nedostanete, ani keby ste sa akokoľvek snažili. Skrátka neprijíma hostí.
„Navonok chcem pôsobiť ako ten, čo nemá bordel. Ale u mňa sa niekedy v dreze začne vytvárať papleseň štetkovitá, penicilín.“
Nech je to s jeho sexuálnou orientáciou ako chce, isté je, že sa za celé roky neoženil ani naozaj, ani naoko.
„Neoženil som sa preto, lebo neviem, kto by pri mne vydržal. Dvakrát v živote som sa chcel oženiť, ale potom som to v podstate prežrel, že to asi nebude dobré. A teraz, keď sa s tou jednou osobou stretávam, bozkávam sa vždy v zrkadle - dobre, že si sa s ňou neoženil. Ale pozor - potom je ešte ďalšia, a to je bohatá dáma, ktorá teraz sponzoruje umenie. To bol môj druhý pokus o ženbu,“ prezradil v talkshow s priznaním, že on nepotrebuje polovičku, len akúsi kulisu svojho života, čo je pre všetkých neprijateľné.
Tvrdenie, že je gay, však oficiálne zamietol:
„Orson Welles raz povedal, že režiséri po šesťdesiatke začnú mať radšej Rómeov ako Júlie, ale nie je to tak. Som len priaznivec gayskej komunity, ktorá nám veľa dala, ale gay nie som.“
Vek ho však vraj predsa len v niečom zmenil. „Jeseň života robí oči citlivejšími, vnútro mäkším, emócie silnejšími, zábrany miznú... Okrem toho, šesťdesiatpäťročnému chlapovi môže byť akékoľvek spoločenské dekórum ukradnuté, takže na slzy by mal byť pripravený...“ tvrdí Beďo, ktorý je známy ako technický antitalent.
„Doma pod stolom mám niečo, čo neustále červenkasto bliká. Potom mám taký kvadrík. Že vraj to treba spojiť dokopy. A že to je internet? Taký bordel mám v byte, že tam nemôžem pozvať nikoho, aby mi to spojil.“
Na sladké nedá dopustiť
Je preňho charakteristické, že na svoje divadelné premiéry nikdy nechodieval, aby ho „netrafil šľak“. Teraz si však všetko vynahrádza a na divadelných predstaveniach svojich kolegov je „pečený - varený“.
„Som častý a usilovný divák. To, čo treba vidieť, vidím a priznám sa, som veľmi zhovievavý divák. Vždy sa snažím prijať koncepciu mojich aktívnejších režisérskych kolegov alebo mojich 'žiakov' za svoju. Najmä vtedy, keď ide o typ predstavenia, ktoré by som si sám nevybral alebo nevedel urobiť. Veľkú radosť mi v tomto zmysle robí Janko Ďurovčík. Myslím, že v realizácii súčasných pôvodných muzikálov – pesničkálov dosiahol dokonalosť. A tlieskam!“ chváli kolegu milovník šálov, ktorý ich má doma vyše dvesto.
Vraj aby odpútal pozornosť okolia od svojho brucha. Chudnúť sa však nechystá, pretože je na sladké. Prisladzuje si nápoje a pridáva do nich ešte aj vanilku.
So pseudocelebritami sa slniť nemieni
Keďže je mimoriadne výrečný, vydavatelia sa snažia nahovoriť ho na napísanie knihy o svojom živote.
„Odolávam. I keď výška môjho dôchodku možno o pár rokov spôsobí, že sa tým začnem vážne zaoberať. Len sa bojím, že dopadnem ako jedna moja kolegyňa. Po dvoch rokoch od vydania predávajú jej knihu v akcii za 1 euro vedľa pamätí Vasila Biľaka!,“ dodáva Beďo, ktorý je náruživým cestovateľom.
Najradšej navštevuje európske metropoly a užíva si tamojšie kiná, jedlá a divadlá. V lete chodieva na dovolenky do chladnejších oblastí, napríklad do Dánska.
„Obľubujem ostrov Bornholm. Predstavte si, že tam nie je žiadna pláž. Ani jeden Slovák, ani jeden Čech. Len skaly a taký veľmi dobrý, príšerne drahý hotel. Ako keby ste sa preniesli do Andersenovej rozprávky na breh, kde je studená voda. Viem, kto do nej lezie, ale keď zmrznutý vyliezam, neviem, či som to ja, alebo niekto iný. Také je to strašné, ale mne to vyhovuje.“
Na Seychelly či Maldivy ani len nepomyslí. „Veď tam ani divadlo nemajú!! A úprimne? Pražiť a močiť sa medzi slovenskými pseudocelebritami na Maldivách? No, viete si ma predstaviť? Ja nie! Fuj!“
Najznámejšie réžie
Režíroval vyše 30 titulov
Napríklad opery Carmen, Popoluška, Don Giovanni, trilógia Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote; muzikály Donaha!, Kabaret, Klietka bláznov, Evanjelium o Márii, Grandhotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Rusalka, Dracula, Monte Cristo, Johanka z Arcu, Elixír života, Adam Šangala, Grék Zorba, Divotvorný hrniec a Angelika.
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
