Včera zažili premiéru dvaja nováčikovia KHL – Slovan Bratislava a Donbass Doneck. Július Šupler sa spolieha na skúsenosti Jaroslava Obšuta, ktorý oslávil 36. narodeniny.

BRATISLAVA. Včera zažili premiéru nováčikovia KHL – Slovan Bratislava a Donbass Doneck. Na ľade bolo Slovákov neúrekom, lebo aj hostia majú na súpiske našich na čele s trénerom Júliusom Šuplerom.

Ten sa v zadných radoch spolieha na skúsenosti Jaroslava Obšuta, ktorý tento týždeň oslávil 36. narodeniny. Pre tohto beka je Doneck štvrtým klubom v rámci KHL a pritom hrá už v tretej krajine v rámci tejto súťaže.

Predtým pôsobil v ruských tímoch Spartak Moskva a Atlant Mytišči, ako aj v bieloruskom Diname Minsk, kde bol i kapitánom. Aktuálne sa však pohybuje na Ukrajine.

Pred včerajším duelom prešovský rodák, ktorý ako 18-ročný najprv odišiel do zámoria a zahral si aj v NHL a potom zase zavítal do niektorých európskych celkov, bol trošku smutný, že z najbližšej rodiny ho na štadióne nikto nepovzbudí.

„Rodičia sú na dovolenke v Chorvátsku, sestra sa zase nemohla uvoľniť z práce, takže akurát z manželkinej strany čakám menší fan klub,“ rozhovoril sa Jaro.

Počas pôsobenia v KHL hral už na Slovensku – predtým v Poprade proti Levu.

„Je to vždy taký zvláštny pocit a pre mňa možno trošku aj výhodnejšie, hoci každý zápas je svojím spôsobom rovnaký.“

V tíme nováčika sa ocitol aj preto, že je tam Šupler, hoci predtým sa oňho zaujímali aj iné tímy, ako Spartak či Atlant.

„Sme tu štyria spod Tatier, takže mi to tiež vyhovuje. Navyše som poznal predtým aj niektorých iných spoluhráčov.“

Jednoznačne play–off

Doneck nechce hrať podradné husle, vedenie klubu vytýčilo postup do play-off. “Lenže vieme, že ako debutanti to ľahké nebudeme mať. Hoci máme kvalitný káder.”

Mesto, kde účinkuje, je známe skôr cez futbal zásluhou ukrajinského majstra- Šachťoru. Ten si urobil dobré očko aj na medzinárodnej scéne a jeho megalomanské zámery sú známe. Bude v jeho šľapajach pokračovať aj hokejový Donbass?

„Po stránke materiálnej určite, lebo o pár rokov klub bude mať k dispozícii nový štadión pre dvadsaťtisíc divákov, teraz máme na zápasy menší zimák. Ako budeme napredovať výkonnostne, to sa ukáže. Inak sme v kontakte aj s futbalistami, napríklad Pilařa poznám niekoľko rokov a stretol som sa aj s Ľubošom Micheľom, ktorý je významný činovník vo futbalovom klube.“

Obšut by bol rád, keby sa mu vyhýbali zranenia a zdravotné problémy, ktorých mal dosť v ostatných sezónach. Známa je jeho zlomenina ruky, ktorú si spôsobil pri bitke s protihráčom.

Inak, keď sme mu nadhodili tému účasti v národnom tíme, rezolútne odvetil: „Pred časom som naznačil, že v reprezentácii som definitívne skončil a nebudem na tomto rozhodnutí nič meniť,“ pripomenul konštruktívny hokejista, ktorý si zvykol na únavné tripy a neustále cestovanie krížom–krážom.

„Patrí to k športu a nič s tým nenarobíme,“ riekol východniar, ktorého J. Šupler predtým viedol akurát v národiaku, teraz sa ich cesty stretli úplne inde – na Ukrajine. „Svet je malý a nikdy neviete, na koho narazíte.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.