telia prehovorili, že s takou tvárou je priam predurčený na herectvo. Uveril a nemohol urobiť lepšie.
Nedefinovateľný magnetizmus a nevtieravá živočíšnosť tohto muža nedala istý čas napríklad spávať ani herečke Meryl Streep. Traduje sa historka, že keď spolu natáčali film Spomienky na Afriku, musel za ňou pricestovať aktuálny partner, lebo sa obávala, že podľahne čaru tohto príťažlivého umelca.
Ani zďaleka však nebola jediná a ženy ani dnes nedajú dopustiť na tohto fešáka, ktorého časopis Empire Magazin v roku 1997 zaradil na 29. miesto v zozname 100 najväčších filmových hviezd všetkých čias. Má v sebe magnetizmus, ktorý mužom lezie na nervy, pretože si ho vraj ženy predstavujú na bielom koni, ako po ne cvála, aby ich zachránil. Robert Redford sa stal univerzálnou celebritou. Jeho tvár poznajú v Havane aj v Bangkoku a dámy ho zbožňovali v rokoch šesťdesiatych a zbožňujú aj v súčasnosti.
Hercom vďaka nešťastiu
Hercom sa však stal hlavne kvôli jednému veľkému nešťastiu. V roku 1955, keď získal bejzbalové štipendium od University of Colorado a mal našliapnuté na skvelú športovú kariéru, zomrela mu mama. Jeho školské a športové výkony rapídne poklesli, začal piť a chodiť poza školu. Vyhodili ho z tímu a prišiel o štipendium. Istý čas potom pracoval v petrolejárskej spoločnosti, aby si zarobil na cestu do Francúzska, kde chcel študovať výtvarné umenie. Dodnes túto krajinu miluje.
„Vždy som cítil vo vzduchu niečo neurčité, vďaka čomu som sa cítil pohodlne. Mal som totiž pomerne zložité detstvo, vyrábal som problémy a vyhodili ma zo školy… Ale to bolo pre mňa vlastne dobré. Vďaka tomu som sa chcel presunúť niekam inam a útočisko som našiel napokon vo Francúzsku, v Paríži,” vraví umelec, ktorý je známy a uznávaný nielen ako herec, ale aj režisér, producent a mecenáš nezávislého filmu.
Zároveň je však v povedomí aj ako zanietený ochranca prírody a podporovateľ rozmanitých ekologických aktivít.
Alkohol „opustil“ kvôli láske
Pred Parížom však študoval maliarstvo vo Florencii a v Los Angeles, kde stretol svoju budúcu manželku Lolu Van Wagenen, s ktorou mal neskôr štyri deti a ktorá mu pomohla postaviť sa znova na nohy. Presťahoval sa s ňou do New Yorku a začal študovať divadelný dizajn v Pratt Institute a zároveň brať hodiny herectva na prestížnej Americkej akadémii dramatických umení. Malá rola na Broadwayi, ku ktorej sa dostal len náhodou, keď musel náhle zaskočiť za chorého herca, spôsobila, že získal množstvo televíznych rolí a tie zase viedli k filmovému debutu Far Hunt v roku 1961. V divadelnej hre Bosé nohy v parku už trošku neskôr hral s Jane Fondovou, no každodenná drina na javisku mu nevyhovovala a túžil sa venovať výhradne len filmu. V '67. však bola táto hra sfilmovaná a z neho sa stal šmahom ruky idol žien.
Hviezdu skutočnej veľkosti z neho urobila až postava Sundance Kid vo filme Butch Cassidy a Sundance Kid a jednou z najžiadanejších hviezd sa stal vďaka filmom Takí sme boli a Podraz.
„Vždy som bol nezávislý“
Jeho pestrý životný príbeh a množstvo zážitkov mu pomohli aj vo filmárskej tvorbe.
„Celý život som bol nezávislý, a to je tá správna cesta aj pre súčasné mladé talenty. Dôležité však je byť nezávislý len natoľko, aby ste sa nevyčlenili zo spoločnosti. A čomukoľvek sa venujete, najdôležitejšie je vždy vzdelanie. Neviem čo by som mladým mohol ponúknuť iné, ako svoj životný príklad. Lenže vedzte, že nezávislosť nie je pre každého. Je veľmi náročné pôsobiť vo svete kontrolovanom veľkými korporáciami. V ich tieni sú niekedy experimentovanie a nezávislosť vnímané negatívne a riskantne.“
Nie je fanúšik 3D technológií
Keďže v súčasnosti ani zďaleka nie je len hercom, je celkom oprávnená otázka, či sa cíti aj obchodníkom.
„Nie. Rozumiem, že to na mňa trošku sedí, ale keď počujem to slovo, rozčuľuje ma. Obchod pre mňa nikdy nebol tým najdôležitejším a oveľa viac sa cítim umelcom. Takže ja naďalej ostanem umelcom a budem sa snažiť veriť, že ľudia, ktorými som obklopený, sú dobrí obchodníci aj za mňa.“
Hoci má rád nezávislú filmovú tvorbu, technický pokrok ho trošku desí. Najmä rýchlosť, akou napreduje.
“Myslím, že technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Nie som napríklad fanúšik 3D.”
Rovnako, ako je skvelým hercom, sa mu darí aj na poli réžie a produkcie. Hneď svojím režijným debutom Obyčajní ľudia získal Oscara za réžiu v roku 1981. Ďalším jeho filmom, ktorý bol nominovaný na Oscara za réžiu, bol Otázky a odpovede. V roku 2002 získal Oscara za celoživotné dielo. Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že na svojich pozemkoch v blízkosti Salt Lake City vybudoval vo Wasatch Mountains lyžiarske stredisko Sundance Resort a založil tu filmový inštitút Sundance Institute, ktorý podporuje nezávislých filmárov a ktorý každoročne usporadúva Sundance Film Festival, najvýznamnejší festival nezávislého filmu v USA.
Pred troma rokmi sa opäť oženil
A aké je jeho životné krédo? „Byť v práci taký dobrý, aby som ako režisér chcel seba za herca a ako herec chcel seba za režiséra.“
Jeho najväčším šťastím je však jeho rodina.
„Deti sú môj najväčší úspech,“ vraví hrdo a hoci mu jedno dieťa zomrelo na syndróm náhleho úmrtia novorodeniat, manželstvo s ich matkou Lolou nevyšlo a v roku 1985 sa rozviedol, na rodinný život nedá dopustiť.
„Som pyšný, že sú moje deti múdri ľudia so zdravým úsudkom. Rád sledujem ich prácu a ešte radšej vidím, že sú to dobrí ľudia,“ prehlasuje s obdivom muž, ktorý sa v roku 2009 oženil s nemeckou maliarkou, o 21 rokov mladšou Sibillye Szaggars.
Tá vraj zásadne zmenila jeho život a opäť má chuť radovať sa.
„Je veľmi zvláštny človek. Je mladšia než ja a Európanka, čo sa mi páči... Najviac si však užívam samotu, pretože svet je sám osebe veľmi rušné miesto.“
Výber z filmografie:
1967 - Bosé nohy v parku
1969 - Butch Cassidy a Sundance Kid
1973 – Takí sme boli, Podraz
1974 – Veľký Gatsby
1976 – Všetci prezidentovi muži
1979 – Elektrický jazdec
1980 – Brubaker
1985 – Spomienky na Afriku
1993 – Neslušný návrh
1996 – Intímne detaily
1998 – Zaklínač koní
2004 – Únos
2006 – Šarlotina pavučinka
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
