releného juhokórejského lietadla, letiaceho na linke KAL 007. Napokon som sa rozhodol pre tretiu alternatívu, a to najmä preto, lebo veľmi dobre dokumentuje, aké tragické následky mohla mať pre nevinných ľudí studená vojna medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom.
Tragédia sa odohrala 31. augusta 1983, a to v medzinárodných vodách západne od ruského (vtedy sovietskeho) ostrova Sachalin. Tesne pred polnocou z 30. na 31. august odštartovalo z Kennedyho medzinárodného letiska lietadlo typu Boeing B747-230B s juhokórejskou poznávacou značkou HL7442, patriace spoločnosti Korean Air Lines (KAL).
Medzipristátie na Aljaške
Po medzipristátí (kvôli dotankovaniu paliva) v Anchorage na Aljaške pokračovalo lietadlo v lete KAL 007 do svojej cieľovej destinácie, do juhokórejského hlavného mesta Soulu. Na palube lietadla sa nachádzalo 269 osôb, z toho 23 členov posádky a šesť pracovníkov KAL mimo služby. Trasa letu bola naplánovaná tak, aby sa lietadlo vyhlo letu nad Sovietskym zväzom (pri Kamčatke sa však priblížilo na 28 kilometrov k sovietskemu vzdušnému priestoru).
Odchýlka od plánovanej trasy
Kvôli chybe posádky pri programovaní autopilota sa však skutočná trasa letu začala postupne odkláňať doprava od plánovanej trasy, čo viedlo k tomu, že lietadlo preletelo ponad polostrov Kamčatka. Lietadlo potom pokračovalo v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Ochotským morom a smerovalo k ostrovu Sachalin.
Nepriateľský vojenský cieľ
Veliteľstvom ďalekovýchodnej oblasti sovietskych protivzdušných síl bolo lietadlo označené za nepriateľský vojenský cieľ. Preto boli proti nemu vyslané dve záchytné stíhacie lietadlá typu Su-15 (štartovali zo základne Dolinsk-Sokol) a jedno lietadlo Mig-23 (z letiska Smirnych). Približne o 18.00 UTC (svetový koordinovaný čas) sa lietadlá dostali do vizuálneho kontaktu s boeingom na linke KAL 007, jeho posádka však zrejme sovietske stíhačky nespozorovala, hoci tie vystrelili niekoľko varovných výstrelov.
Odchýlka vyše 300 km
Možno poznamenať, že odchýlka juhokórejského boeingu od plánovanej trasy dosahovala vtedy už vyše 300 kilometrov. Posádka boeingu požiadala približne o 18.15 centrum riadenia letovej prevádzky v Tokiu o povolenie stúpať z výšky 33 000 stôp (približne 10 000 metrov) do výšky 35 000 stôp (10 670 m). Pretože pri stúpavom lete rýchlosť boeingu klesla, sovietske stíhačky ho „predbehli“, čo bolo interpretované ako vyhýbací manéver nepriateľského lietadla. Stíhačky dostali rozkaz „nepriateľské“ lietadlo zostreliť.
Výmena názorov medzi generálmi
Tu treba spomenúť, že došlo k výmene názorov medzi dvomi sovietskymi generálmi, pretože jeden z nich chcel mať pred vydaním povelu bezpečnú identifikáciu, že nejde o civilné lietadlo. Napokon sa presadil názor generála, ktorý tvrdil, že k zostreleniu ich oprávňuje už to, že lietadlo preletelo ponad Kamčatku. O 18.26 vypálil pilot vedúceho lietadla Su-15 major G. N. Osipovič na boeing dve rakety typu vzduch-vzduch (typ Kaliningrad R-8, v NATO kóde označované AA-3 Anab) , vystrojené približovacími zapaľovačmi (rakety vybuchujú v určitej vzdialenosti pred cieľom).
Letelo ešte desať minút
Explózia náloží v raketách spôsobila poškodenie riadiaceho systému lietadla a vyvolala aj náhly pokles tlaku v kabíne. Bez toho, aby si uvedomila príčinu, ohlásila posádka riadiacemu centru v Tokiu, že kvôli poklesu tlaku v kabíne plánuje zostúpiť do výšky 10 000 stôp. Posádke sa potom darilo mať ešte približne desať minúť akú-takú kontrolu nad lietadlom, ktoré sa napokon v špirále zrútilo do mora pri malom ostrove Morelon.
Priznanie pod ťarchou dôkazov
Sovieti najprv zostrelenie lietadla tajili a priznali sa k nemu až potom, keď USA v Bezpečnostnej rade predložili odpočúvaním získané nahrávky komunikácie medzi sovietskymi veliteľmi a pilotmi zasahujúcich stíhačiek. 15. septembra zakázal americký prezident lety sovietskej spoločnosti Aeroflot do USA, deň nato uvoľnil dovtedy výlučne vojenský satelitný navigačný systém GPS aj pre civilné použitie, čo výrazne prispelo k dodržiavaniu stanovených letových ciest.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
