Natiahnutý sval mu však nedovolil dohrať zápas do konca.
ROŽŇAVA. V stretnutí so Strážskym padlo nakoniec päť gólov. V prvom polčase to však na takýto výsledok nevyzeralo.
„Bol vyrovnaný. Je to ešte v psychike, že si chlapci spočiatku neveria. Akonáhle sme dali na 2:0, už to z nich spadlo a potom už išlo jednoznačne,“ začal kapitán SP MFK Rožňava Braňo Kuzma. Bol to práve on, kto nahral F. Pollákovi na prvý gól. Bol však aj pri druhom momente, ktorý mal vplyv na vývoj zápasu. Tým bolo vylúčenie Horňáka. „Súper nakopol, ale myslím si, že to nebolo až také. Bolo to na posúdení rozhodcu, ktorý mu dal červenú kartu. Myslím si, že to bolo skôr za úmysel, lebo až také tvrdé to nebolo,“ povedal B. Kuzma.
Nakoniec padlo spomínaných päť gólov. Očakával až taký veľký rozdiel? „Možno taký veľký ani nie. Ja stále tvrdím, že ak sme všetci a nechýba nikto, aj keď dnes nehral Paťo Milata, môžeme hrať s každým v tejto súťaži vyrovnanú partiu.“
Zápas však pre kapitána nebol jednoduchý. Už počas neho si musel obviazať nohu a napokon aj striedal. „Už druhý týždeň hrám len tak cez bolesť. Mám natiahnutý stehenný sval ešte z prvého domáceho zápasu.“
Situácia v klubu pred sezónou no ani teraz nie je jednoduchá. Skúsený hráč sa však napriek tomu rozhodol v Rožňave ešte zostať. Ako vidí svoju sezónu?
„Ťažko povedať,“ začal s úsmevom i povzdychom súčasne: „Čakáme všetci, ako sa to vyvinie. Ostali sme tu niektorí hráči. Ja len vďaka tomu, že je tu tréner Kossuth a Dušan Pollák, že to zobrali. Ináč by som tu asi nebol.“
Víťazstvo posunulo Rožňavu na ôsme miesto. Po zlom úvode sa tak situácia stabilizuje.
„Treba sa na to pozrieť reálne. V prvom domácom zápase nám chýbali štyria hráči základnej zostavy, dvaja nemohli hrať kvôli súpiske. Prvý zápas by som teda nebral ako zrkadlo. Podobne ako aj zápas v Rudňanoch, kde sme išli dvanásti, no Korfanta i ja so zraneniami. Na bod sme mali, no prišla penalta,“ zhodnotil B. Kuzma a optimisticky dodal: „Ak budeme na zápasoch všetci, tak sa o sezónu nebojím. Absolútne.“
