Dnes predstavíme nehodu dopravného prostriedku, ktorý sa už prakticky nepoužíva. Svojou obrovskou publicitou znamenala pre tento druh takú negatívnu reklamu, že v podstate viedla k ich zániku. Tým dopravným prostriedkom sú vzducholode. K ich zániku prispela nehoda Hindenburgu.
Vzducholoď Hindenburg patrí do skupiny vzducholodí, ktoré sa u nás kedysi bežne nazývali zepelíny, a to podľa mena ich hlavného konštruktéra, nemeckého grófa Ferdinanda von Zeppelina. Vzducholoď Zeppelin LZ 129, ktorá bola pomenovaná po nemeckom prezidentovi Paulovi von Hindenburgovi, bola so svojou sesterskou vzducholoďou LZ 130 vôbec najväčším doteraz vyrobeným lietajúcim strojom. So stavbou tejto vzducholode sa začalo na jeseň roku 1931.
Cestujúci vnútri trupu
Na rozdiel od predchádzajúcich zepelínov sa priestory pre cestujúcich nachádzali na dvoch podlažiach vnútri valcovitého trupu vzducholode. Pod trupom bola len relatívne malá gondola s pilotným priestorom. Týmto usporiadaním sa podstatne znížil odpor vzducholode. Svojou veľkosťou sa vzducholoď LZ 129 blížila rozmerom nešťastnej lode Titanic. Dĺžka vzducholode bola 246,7 m (Titanic 269 m), priemer v najširšom mieste bol 41,2 m.
Kostra z hliníka
Vzducholoď mala tzv. polotuhú konštrukciu, čo znamená, že jej hliníková kostra bola potiahnutá bavlnenou látkou. Nosnou časťou bolo 16 komôr, do ktorých mohlo byť naplnených celkovo až 200 000 kubických metrov vodíka. Pôvodne chcel Zeppelin naplniť svoju vzducholoď nehorľavým héliom, ale to sa dalo zaobstarať jedine v USA a tie vývoz vzácneho hélia zakázali. Prázdna vzducholoď vážila 118 ton, maximálna hmotnosť pri štarte mohla byť až 242 ton. Na palube mohla niesť až 88 000 litrov nafty, 4 500 litrov mastív a 40 000 litrov vody (slúžiacej ako balast na vyvažovanie).
Štyri dieselové motory
Hindenburg bol prvým zepelínom, poháňaným vznetovými motormi. Išlo o 16-valcové motory so zdvihovým objemom 88,5 litra, špeciálne vyvinuté firmou Daimler-Benz. Motory mali maximálny výkon po 883 kW. Štyri motory boli umiestnené v gondolách na vonkajšej strane trupu. (V každej gondole bol mechanik). Motory poháňali drevené tlačné vrtule priemeru šesť metrov. Cestovná rýchlosť vzducholode bola 125 km/h, dolet bez pristátia bol až 16 000 kilometrov.
Prvá vzducholoď so sprchami
Cestujúci mali k dispozícii 25 kabín na spanie (v každej boli dve postele). Neskôr bola kapacita rozšírená o ďalších 72 postelí. Horná paluba mala šírku 22 m a dĺžku 14 m. Tam sa nachádzala veľká jedáleň, promenáda i čitáreň. Pozdĺž trupu viedli galérie s oknami, z ktorých sa cestujúci mohli dívať šikmo nadol (niektoré okná sa dali dokonca otvárať). Hindenburg bol vôbec prvou vzducholoďou, na ktorej boli aj sprchy.
Lety do New Yorku i Rio de Janeira
Svoj prvý vzlet uskutočnil Hindenburg 4. marca 1936, o dva týždne bola vzducholoď odovzdaná spoločnosti Deutsche Zeppelin-Reederei. Na svoj prvý let s cestujúcimi do USA odštartovala vzducholoď 6. mája 1936 a po 61,5 hodinách zakotvila pri kotevnom stožiari v Lakehurste, asi 100 km od New Yorku. Spiatočný lístok do USA stál okolo 800 dolárov, čo zodpovedá dnešným približne 10 000 eurám. Vzducholoď lietala pravidelne aj do Rio de Janeiro.
Požiar pri pristávaní
Všetky lety (bolo ich celkovo 63) prebehli takpovediac v pohode, a to až do osudného 6. mája 1937, keď Hindenburg opäť pristával v Lakehurste. Pri pristávacom manévri sa vznietil vodík v zadnej časti lode a požiar sa bleskurýchlo rozšíril na celú vzducholoď, pričom sa vznietili aj nádrže s naftou. V dôsledku straty vztlaku sa vzducholoď v priebehu pol minúty zrútila na zem. V jej troskách zahynulo 35 ľudí (13 cestujúcich, 22 členov posádky) z celkového počtu 97 ľudí na palube a jeden člen pozemného personálu.
Presné príčiny sa nezistili
Ani nemecká, ani americká vyšetrovacia komisia nedospeli k jednoznačnému záveru o príčine požiaru. Obe sa ale priklonili k tomu, že pravdepodobne došlo k úniku vodíka z niektorej zadnej komory a následne k zapáleniu zmesi vzduchu a vodíka iskrou, ktorou sa vybil elektrický potenciál medzi jednotlivými časťami vzducholode. Zánik vzducholode LZ 129 Hindenburg znamenal v podstate aj koniec éry vzducholodí ako vzdušných dopravných prostriedkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
