V čase svojich okrúhlych narodenín akoby dostal spomienkový darček, z ktorého mal pred 32 rokmi obrovskú radosť. Ligotal sa totiž olympijským zlatom v Moskve, kde bol ústrednou postavou čs. reprezentácie, keď dostal iba jeden polovlastný gól. V kariére brankára Stanislava Semana to bol najúspešnejší rok, veď z ME v Taliansku si doviezol bronz, z OH zlato a medaily z takýchto vrcholných podujatí majú skutočne veľkú hodnotu.
KOŠICE. Pri oboch úspechoch nemal ani celých 28 rokov, lebo ich oslávil sedem dní po olympijskom triumfe. Odvtedy uplynuli vyše tri desaťročia a bývalý gólman čs. reprezentácie práve počas jubilejných XXX. olympijských hier v Londýne dnes 8. augusta oslavuje 60 rokov. Má sa za čím obzrieť ako strážca svätyne, ale i tréner, veď pod jeho rukami dozrelo veľa talentov a viacerí z nich sa stali brankármi reprezentácie.
Vitrína plná lesku
Stano sa k úspešnej kariére nedopracoval náhodne. Hoci prvé krôčiky na futbalovej ceste urobil vo VSS, nakoniec zakotvil v Lokomotíve. V najvyššej súťaži, ktorá v bývalom Československu bola veľmi ťažká, si vyslúžil raz bronz, dvakrát – konkrétne v rokoch 1977 a 1979 – oslavoval víťazstvá v Slovenskom pohári i v Československom, po skvelých výkonoch dvakrát bol aj vo futbalovej jedenástka roka, 15-krát obliekol dres ČSSR A, v trinástich zápasoch nastúpil za olympionikov, v piatich chytal v celku juniorov, a to nemôžeme vynechať dorastencov, za ktorých v roku 1971 hral na turnaji UEFA, vtedy pod taktovkou trénerov Vladimíra Mirku a Antona Keszeliho, ktorí už nie sú medzi nami.
Ozdobou Lokomotívy
A nielen jej, ale možno povedať, že bol aj celého košického futbalu. Robil mu naozaj veľké meno, lebo v drese Loky odchytal 225 ligových zápasov a plne nahradil tiež vynikajúceho brankára Flešára. S výnimkou vojenčiny v banskobystrickej Dukle chytal iba vo farbách modrej armády a až na záver kariéry odišiel na Cyprus, kde sa objavil v bráne klubu Salamina Larnaca. Aj tam si vyslúžil obdiv. Inkasoval málo gólov, takže dostal trefnú prezývku „pavúk“, čo hovorilo jasnou rečou samo za seba. Po návrate domov sa objavil ešte v druholigovej Lokomotíve, ale čoskoro začal ako tréner a neskôr sa stal špecialistom na brankárov.
Veľavravná vizitka
Stano si cení prácu každého trénera, ktorý sa venuje výchove gólmanov. Jeho výraznou zásluhou sa do reprezentačnej brány dostali Košičania Čontofalský, Kello, Žilinčan Perniš, Kuciak či M. Seman, ale trénoval aj Molnára, olympionika Lipčáka či talentovaného Putnockého. V každom prípade z 20 slovenských reprezentačných brankárov je to úctyhodný počet. A to pod jeho rukami vyrástli aj lotyššskí brankári Uvarenko pre U 21 či Davydov pre áčko, takže je to vizitka, ktorá skutočne nepotrebuje komentár. Napokon, bol ojedinelý v tom, že chytal na turnaji UEFA a na troch najväčších futbalových podujatiach ME, OH a MS, na ktoré ČSSR pomohol vybojovať miestenku. Nuž, pri životnom jubileu má na čo spomínať, a my mu pri jeho vitalite zaželajme ešte veľa podobných úspechov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
