ou. Ide o jednu z najkurióznejších nehôd v leteckej doprave, pričom pri nej nedošlo k žiadnemu úmrtiu, ba prakticky ani k poraneniu.
Let z Montrealu do Edmontonu
Nehoda sa stala počas letu na linke 143 kanadskej leteckej spoločnosti Air Canada. Ide o linku medzi kanadskými mestami Montreal a Edmonton, s medzipristátím v Ottawe. Na tento let bolo 23. júla 1983 nasadené dvojmotorové prúdové lietadlo Boeing B767-233 s poznávacou značkou C-GAUN. Na palube bolo 61 cestujúcich a osemčlenná posádka, ktorej velil kapitán Robert (Bob) Pearson, prvým dôstojníkom bol Maurice Quintal.
Nefungujúci systém indikácie paliva
Pred letom bolo lietadlo natankované. Tu nastala prvá „chybička". V lietadle totiž nefungoval systém FQIS, ktorý posádku informuje o množstve paliva v nádržiach a riadi činnosť palivových čerpadiel. Množstvo paliva sa muselo určiť veľmi primitívnou metódou, a to meracou tyčou. Meranie ukázalo, že v nádržiach je 7 680 litrov paliva.
Dôležitá je hmotnosť paliva
Posádka vyrátala, že na let do Edmontonu bude celkovo potrebovať 22 300 kilogramov paliva. Možno spomenúť, že množstvo paliva i jeho spotreba sa v dopravných lietadlách udáva v kilogramoch (resp. v librách), pretože pre let je potrebné poznať hmotnosť paliva a nie jeho objem. Bolo teda potrebné vyššie spomenuté množstvo paliva (v litroch) prepočítať na kilogramy a získanú hodnotu odpočítať od celkovo požadovaného množstva (22 300 kg) - tým by sa získala hmotnosť paliva, ktoré bolo treba dotankovať a následne túto hmotnosť bolo treba previesť na litre (pri prečerpávaní paliva z cisterny do lietadla sa prietokomermi meria objem).
Chybný prepočítavací faktor
Ak sa v tom začínate strácať, chvíľku vydržte. Práve pri tomto prepočte došlo k takpovediac kolosálnej chybe. Pri prepočte sa mal použiť prepočítavací faktor 0,8 kg/l (liter leteckého paliva, kerozínu, váži približne 0,8 kg), ale posádka zo zvyku použila prepočítavací faktor 1,77 lb/l (lb je značka libry, čo je približne 0,454 kg). Stalo sa tak vtedy, že všetky dovtedajšie dopravné lietadlá spoločnosti Air Canada mali palubné počítače ciachované v librách, jedine nový typ B767 už používal kilogramy. Skrátime to: výsledkom chybného prepočtu bolo, že do lietadla bolo natankovaných len 4916 litrov paliva, zatiaľ čo potrebné množstvo malo byť 20 088 litrov.
Menej než polovica potrebného množstva
Namiesto potrebných 22 300 kg paliva (tento údaj bol vložený do počítača, ktorý už „pracoval" s kilogramami) bolo v nádržiach len niečo vyše 10 000 kg paliva. Posádke sa síce prepočet nezdal a pri medzipristátí v Ottawe ho zopakovali - opäť s chybným prepočítavacím faktorom. Chyba sa čoskoro prejavila. Pri lete vo výške 41 000 stôp (zhruba 12 500 metrov) sa zrazu v kokpite ozval varovný signál, informujúci o poklese tlaku paliva v ľavej nádrži. Posádka si myslela, že došlo k poruche palivového čerpadla a vypla ho (pretože palivová nádrž je v krídle nad motormi, palivo tieklo naďalej samospádom do motora).
Zastavili sa oba motory
O chvíľu rovnaký signál informoval o ďalšom poklese tlaku. Palubný počítač ale stále ukazoval dostatočné množstvo paliva. Krátko po varovaní sa zastavil ľavý motor a za chvíľu - na veľké prekvapenie posádky - aj pravý motor. Tým došlo aj k výpadku elektrickej energie, pričom prestali ukazovať elektronické prístroje a posádka bola odkázaná len na záložné mechanické prístroje.
Bývalé vojenské letisko
Z motorového lietadla sa stal bezmotorový klzák. Posádka upravila klesanie lietadla tak, aby jeho rýchlosť bola 407 km/h. V spolupráci s pozemným radarom sa určilo, že kĺzavosť lietadla je okolo 1:12. Bolo nevyhnutné čo najskôr pristáť, ale kde? Druhý pilot si spomenul, že v smere letu je bývalé vojenské letisko Gimli a posádka sa rozhodla, že tam pristane. Nanešťastie sa rozhodli pristáť na dráhe, na ktorej sa práve konali automobilové preteky.
Lietadlo opravili
Ich účastníci nemo zízali, keď sa na dráhu tichučko zniesol obrovský boeing, ktorému sa pri pristátí zavrela predná podvozková noha. Pri pristátí sa ľahko zranilo len 10 osôb. Lietadlo bolo provizórne opravené a o dva dni odletelo do Winnipegu, kde bola oprava dokončená. Potom lietadlo ešte temer 25 rokov lietalo v službách Air Canada, pričom dostalo prezývku Gimli Glider, čiže klzák z Gimli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
