V máji tohto roka pracovalo v 30 krajinách sveta 436 jadrových energetických blokov, ktoré dokopy pokrývajú temer 14 % svetovej spotreby elektrickej energie. Ako možno viete, Slovensko je svetovou dvojkou v podiele „jadrovej elektriny“ na celkovej výrobe elektrickej energie (54 %, väčší podiel, až 77,7 %, má len Francúzsko).
Doktorát ako 21-ročný
Enrico Fermi sa narodil 29. septembra 1901 v Ríme, ako syn hlavného inšpektora ministerstva spojov. Už na základnej a strednej škole sa prejavoval jeho talent pre matematiku a fyziku. Ako 17-ročný začal študovať na univerzite v Pise a už v treťom ročníku publikoval svoju prvú vedeckú prácu. V roku 1922, vo veku len 21 rokov, získal doktorát z fyziky. V roku 1923 získal štipendium od talianskej vlády a niekoľko mesiacov pracoval s profesorom Maxom Bornom na univerzite v Göttingene. V roku 1924 získal Rockefellerove štipendium a pracoval v holandskom Leidene s P. Ehrenfestom.
Objav štatistických zákonitostí
Od januára 1925 do jesene 1926 pôsobil ako odborný asistent na univerzite vo Florencii. Práve v tom období objavil štatistické zákonitosti, teraz známe ako Fermiho (resp. Fermiho-Diracova) štatistika, ktorými sa riadia častice, podliehajúce Pauliho vylučovaciemu princípu (dnes sa takéto častice nazývajú fermióny).
26-ročný profesor
V roku 1927 bol 26-ročný Fermi komisiou zvolený za profesora teoretickej fyziky na univerzite v Ríme a na tomto poste pracoval až do roku 1938, keď emigroval do USA. Fermi sa stal slávnym najmä objavom, že pri bombardovaní neutrónmi dochádza k zmenám v jadre atómov, čiže prakticky k vzniku nových prvkov. Svojich kolegov prekvapoval rýchlymi a presnými odpoveďami na rôzne fyzikálne problémy, pričom často vyrátal približné riešenie takpovediac na rube obálky (tomu sa hovorilo Fermiho metóda).
Nobelova cena a emigrácia
V roku 1938 dostal 37-ročný Fermi Nobelovu cenu za fyziku, a to najmä za demonštrovanie existencie nových rádioaktívnych prvkov, pripravených ožarovaním neutrónmi. Hneď po prevzatí ceny emigroval Fermi so svojou ženou Laurou, ktorá bola židovského pôvodu, a svojimi deťmi do USA. Krátko po príchode do New Yorku začal pracovať na prestížnej Columbia University.
Prvý experiment v USA
Po objave jadrového štiepenia nemeckými chemikmi O. Hahnom a F. Strassmannom si skupina vedcov na spomenutej univerzite uvedomila, že by sa mala pokúsiť detegovať energiu, ktorá sa uvoľňuje pri rozpade uránu v dôsledku jeho bombardovania neutrónmi. Táto skupina, v ktorej bol aj Fermi, uskutočnila 25. januára 1939 prvý experiment jadrového štiepenia na území USA. Išlo o kľúčový experiment pre neskoršie využívanie (či už mierové alebo vojenské) energie štiepenia.
Reaktor v podzemí štadióna
V auguste 1939 poslala skupina amerických vedcov (vrátane A. Einsteina) prezidentovi F. D. Rooseveltovi list, v ktorom ho varovali, že nacisti pravdepodobne vyvíjajú atómovú bombu. Prezident uvoľnil pre Columbia University sumu 6 000 dolárov, ktorá bola použitá na štúdie, vedúce k postaveniu prvého jadrového reaktora. Tento reaktor, kódovo označený Chicago Pile-1, sa začal stavať v podzemí štadióna Stagg Field v areáli univerzity v Chicagu. Tajný projekt dostal označenie Metallurgical Laboratory (metalurgické laboratórium).
Začiatok atómového veku
Tím, vedený neúnavným E. Fermim, zožal úspech 2. decembra 1942, keď sa v reaktore rozbehla a udržiavala sa reťazová reakcia – začal sa atómový vek. Fermi sa potom ako konzultant podieľa aj na projekte Manhattan, ktorého cieľom bol vývoj atómovej bomby. V roku 1944 sa Fermi stal naturalizovaným občanom USA. V roku 1947 vyvinul Fermi analógový počítač, ktorý dostal názov FERMIAC. Fermi je považovaný za jediného fyzika 20. storočia, ktorý exceloval v teoretickej i experimentálnej fyzike.
Zomrel na rakovinu
Po vojne bol krátko členom dozorného výboru Komisie pre atómovú energiu a potom prednášal na univerzite v Chicagu. Po Fermim je pomenovaný umelo pripravený prvok s atómovým číslom 100 (fermium). Enrico Fermi zomrel na rakovinu žalúdka 28. novembra 1954 v Chicagu. Zaplatil životom za to, že ľudstvu ukázal cestu k využívaniu energie jadra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
