Korzár logo Korzár
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
BOL VYNIKAJÚCI EXPERIMENTÁTOR I TEORETIK

Enrico Fermi, tvorca prvého jadrového reaktora

Dnes v našom seriáli predstavíme muža, ktorý uviedol do činnosti vôbec prvý jadrový reaktor na svete. Je ním americký fyzik talianskeho pôvodu Enrico Fermi.

Enrico Fermi. V roku 1938 bol 37-ročný Fermi ocenený Nobelovou cenou za fyziku.Enrico Fermi. V roku 1938 bol 37-ročný Fermi ocenený Nobelovou cenou za fyziku.



V máji tohto roka pracovalo v 30 krajinách sveta 436 jadrových energetických blokov, ktoré dokopy pokrývajú temer 14 % svetovej spotreby elektrickej energie. Ako možno viete, Slovensko je svetovou dvojkou v podiele „jadrovej elektriny“ na celkovej výrobe elektrickej energie (54 %, väčší podiel, až 77,7 %, má len Francúzsko).

Doktorát ako 21-ročný

Enrico Fermi sa narodil 29. septembra 1901 v Ríme, ako syn hlavného inšpektora ministerstva spojov. Už na základnej a strednej škole sa prejavoval jeho talent pre matematiku a fyziku. Ako 17-ročný začal študovať na univerzite v Pise a už v treťom ročníku publikoval svoju prvú vedeckú prácu. V roku 1922, vo veku len 21 rokov, získal doktorát z fyziky. V roku 1923 získal štipendium od talianskej vlády a niekoľko mesiacov pracoval s profesorom Maxom Bornom na univerzite v Göttingene. V roku 1924 získal Rockefellerove štipendium a pracoval v holandskom Leidene s P. Ehrenfestom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Objav štatistických zákonitostí

Od januára 1925 do jesene 1926 pôsobil ako odborný asistent na univerzite vo Florencii. Práve v tom období objavil štatistické zákonitosti, teraz známe ako Fermiho (resp. Fermiho-Diracova) štatistika, ktorými sa riadia častice, podliehajúce Pauliho vylučovaciemu princípu (dnes sa takéto častice nazývajú fermióny).

26-ročný profesor

V roku 1927 bol 26-ročný Fermi komisiou zvolený za profesora teoretickej fyziky na univerzite v Ríme a na tomto poste pracoval až do roku 1938, keď emigroval do USA. Fermi sa stal slávnym najmä objavom, že pri bombardovaní neutrónmi dochádza k zmenám v jadre atómov, čiže prakticky k vzniku nových prvkov. Svojich kolegov prekvapoval rýchlymi a presnými odpoveďami na rôzne fyzikálne problémy, pričom často vyrátal približné riešenie takpovediac na rube obálky (tomu sa hovorilo Fermiho metóda).

Skryť Vypnúť reklamu

Nobelova cena a emigrácia

V roku 1938 dostal 37-ročný Fermi Nobelovu cenu za fyziku, a to najmä za demonštrovanie existencie nových rádioaktívnych prvkov, pripravených ožarovaním neutrónmi. Hneď po prevzatí ceny emigroval Fermi so svojou ženou Laurou, ktorá bola židovského pôvodu, a svojimi deťmi do USA. Krátko po príchode do New Yorku začal pracovať na prestížnej Columbia University.

Prvý experiment v USA

Po objave jadrového štiepenia nemeckými chemikmi O. Hahnom a F. Strassmannom si skupina vedcov na spomenutej univerzite uvedomila, že by sa mala pokúsiť detegovať energiu, ktorá sa uvoľňuje pri rozpade uránu v dôsledku jeho bombardovania neutrónmi. Táto skupina, v ktorej bol aj Fermi, uskutočnila 25. januára 1939 prvý experiment jadrového štiepenia na území USA. Išlo o kľúčový experiment pre neskoršie využívanie (či už mierové alebo vojenské) energie štiepenia.
Reaktor v podzemí štadióna
V auguste 1939 poslala skupina amerických vedcov (vrátane A. Einsteina) prezidentovi F. D. Rooseveltovi list, v ktorom ho varovali, že nacisti pravdepodobne vyvíjajú atómovú bombu. Prezident uvoľnil pre Columbia University sumu 6 000 dolárov, ktorá bola použitá na štúdie, vedúce k postaveniu prvého jadrového reaktora. Tento reaktor, kódovo označený Chicago Pile-1, sa začal stavať v podzemí štadióna Stagg Field v areáli univerzity v Chicagu. Tajný projekt dostal označenie Metallurgical Laboratory (metalurgické laboratórium).

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatok atómového veku

Tím, vedený neúnavným E. Fermim, zožal úspech 2. decembra 1942, keď sa v reaktore rozbehla a udržiavala sa reťazová reakcia – začal sa atómový vek. Fermi sa potom ako konzultant podieľa aj na projekte Manhattan, ktorého cieľom bol vývoj atómovej bomby. V roku 1944 sa Fermi stal naturalizovaným občanom USA. V roku 1947 vyvinul Fermi analógový počítač, ktorý dostal názov FERMIAC. Fermi je považovaný za jediného fyzika 20. storočia, ktorý exceloval v teoretickej i experimentálnej fyzike.

Zomrel na rakovinu

Po vojne bol krátko členom dozorného výboru Komisie pre atómovú energiu a potom prednášal na univerzite v Chicagu. Po Fermim je pomenovaný umelo pripravený prvok s atómovým číslom 100 (fermium). Enrico Fermi zomrel na rakovinu žalúdka 28. novembra 1954 v Chicagu. Zaplatil životom za to, že ľudstvu ukázal cestu k využívaniu energie jadra.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 192
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 593
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 407
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 665
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 635
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 179
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 009
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 580
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 416
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 687
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop