ad katastrofy, ktorých príčinou je únik ropy či iných škodlivých látok do okolitého prostredia. Dnes aspoň stručne opíšeme haváriu ropnej plošiny Deepwater Horizon.
Ropná plošina Deepawater Horizon bola navrhnutá firmou R&B a juhokórejské lodenice Hyundai Heavy Industries ju začali stavať v decembri 1998. Do činnosti bola plošina uvedená vo februári 2001, pričom jej vlastníkom bola spoločnosť Transocean. Táto firma prenajala plošinu britskému ropnému koncernu BP, a to až do septembra 2013, pričom lízingový poplatok za jeden deň činil 533 000 dolárov.
Stála 350 miliónov dolárov
Plošina, ktorej výstavba stála 350 miliónov dolárov, mala dĺžku 121 m, šírku 78 m a výšku 41 m. Výtlak plošiny, ktorej ponor v pracovnom režime bol 23 m, bol temer 53 000 ton. Na plošine pracovalo okolo 146 pracovníkov. Išlo o tzv. dynamicky polohovateľnú plošinu, ktorá bola neustále udržiavaná na jednom mieste. Treba možno spomenúť, že išlo o prieskumnú plošinu, ktorá nebola určená priamo na ťažbu ropy.
Explózia a následný požiar
Od februára 2010 vykonávala plošina prieskumný vrt ropného poľa Macondo, ležiaceho pod dnom mora v Mexickom zálive. Plošina sa nachádzala približne 84 kilometrov juhovýchodne od mestečka Venice v americkom štáte Louisiana. Dňa 20. apríla 2010 večer došlo na plošine k explózii, po ktorej nasledoval požiar. Plošina sa vtedy nachádzala v mori v hĺbke 1 500 metrov a končila práce na vrte, ktorý siahal do hĺbky približne 5 500 metrov pod morské dno. Z vrtu pod vysokým tlakom prúdila ropa, plyn a bahno.
Generátory vybuchovali
Situáciu zhoršovalo to, že dieselové generátory na plošine začali nasávať prúdiaci plyn, čím sa ich výkon a otáčky začali bez ohľadu na prívod paliva zvyšovať. Zvýšené otáčky viedli k zvýšeniu dodávaného napätia, čo zase viedlo k zničeniu časti elektrického systému plošiny. Bezprostredne za tým začali generátory jeden za druhým vybuchovať. Jednou z mnohých príčin katastrofy bolo aj to, že špeciálny uzáver na dne mora, ktorý má v prípade havárie vrt uzavrieť a oddeliť ho od plošiny, nefungoval. Nefungovalo ani jeho núdzové ovládanie.
Jedenásti nezvestní
Po výbuchu a rozšírení požiaru boli pracovníci z plošiny evakuovaní, ale 11 z nich ostalo nezvestných. Hasičské lode, ktoré k horiacej plošine priplávali, sa márne snažili jej požiar uhasiť. Približne dva dni po havárii sa obrovská plošina potopila na dno mora. Z vrtu však stále prúdila do mora ropa, pričom nikto nevedel presne stanoviť, o aké množstvo ide. Pretože ropa je ľahšia ako voda, začal sa na povrchu mora vytvárať ropný koberec, ktorý sa neustále zväčšoval.
Pokryla by pätinu Slovenska
Krátko po potopení mal tento koberec rozlohu 1,5 km x 8 km, ale o niekoľko dní už bola jeho rozloha temer 10 000 štvorcových kilometrov (to je približne pätina rozlohy Slovenska). Prvé výbežky ropného koberca zasiahli 29. apríla 2010 pobrežie Louisiany a začiatkom júla aj pobrežie Texasu. Ropná havária bola americkou vládou vyhlásená za národnú katastrofu, čo umožnilo použiť na boj proti ropnému znečisteniu prírody aj americké ozbrojené sily.
Neúčinné plávajúce bariéry
Proti ropnej škvrne a jej šíreniu sa bojovalo rôznymi spôsobmi. Už koncom apríla americké úrady povolili kontrolované zapálenie ropnej škvrny, čo však neprinieslo želaný účinok. Kvôli veľkému vlnobitiu neboli účinné ani plávajúce bariéry. Úspešnejšie bolo „rozpúšťanie“ ropnej škvrny pomocou špeciálnej chemikálie (Corexit, vyvinutý firmou Exxon). Únik ropy sa podarilo zastaviť až 15. júla 2010, a to nasadením 40-tonového zvonu na ústie vrtu.
Množstvo uniknutej ropy nepoznáme
Dodnes nikto nevie presne povedať, koľko ropy vlastne do vôd Mexického zálivu uniklo. Odborníci považujú za najpravdepodobnejší údaj 780 000 kubických metrov, čo je niekoľkonásobne viac, než uniklo z tankera Exxon Valdez, o ktorom sme v našom seriáli už písali. Havária ropnej plošiny Deepwater Horizon tak spôsobila vôbec najväčší únik ropy do mora v blízkosti USA a bola aj najväčšou ekologickou katastrofou v amerických dejinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
