Spájať žánre preňho nie je nič nezvyčajné, preto s radosťou prijal pozvanie na Literárno-hudobný večer košickej filharmónie.
Košičanom ste sa predstavili počas literárno-hudobného večera, ktorý spojil hudbu, literatúru i duchovné sféry. Snúbia sa všetky tieto oblasti aj vo vašom živote?
Nielenže sa snúbia, ešte sú obohatené o mnoho ďalších oblastí. Niet druhu umenia, ktorý by som nemiloval, okrem toho sa od detstva venujem športu, veľmi rád sa stretávam s ľuďmi, cestujem... Myslím si, že mám veľmi plný a naplnený život.
Kedy ste prenikli do tajov umenia?
Vyrastal som v rodine, kde vládla veľmi plodná a žičlivá atmosféra. Mama bola učiteľka, otec ovládal cudzie jazyky, venoval sa hudbe, takže keď som prejavil túžbu po akejkoľvek realizácii sa, rodičia ma v tom podporovali. Doma sme mali obrovskú knižnicu a veľmi rýchlo som pochopil, že knihy mi vlastne našepkávajú, čo mám robiť ďalej. Takže napriek tomu, že som sa venoval hudbe i športu, hneď ako som prečítal niektoré zásadné knihy, som si uvedomil, že chcem byť spisovateľom. No nevylúčil som zo svojho života ostatné druhy
Ktoré knihy považujete za zásadné?
Samozrejme detské, dobrodružné, Tarzana, Toma Sawyera... Ale veľmi rýchlo som začal čítať Dostojevského, básnikov pre dospelých ako Válka, Feldeka a už sa to nedalo zastaviť.
Čo v Dostojevskom vidí mladý chlapec? Bezpochyby sú to celkom iné roviny, aké odkrýva 40 - 50–ročný človek.
Je zvláštne, že som nezačínal známou Dostojevského knihou, ale novelou Dvojník. Tú nepozná každý jeho čitateľ. Je to opis schizofrénie. Bol to pre mňa celkom iný príbeh, aké som čítal dovtedy. Mal som z toho mimoriadne silný zážitok, otvoril sa mi nový svet. Je však zaujímavé, že keď som ju do rúk vzal ako dospelý, už som z nej ten intenzívny pocit nemal.
Mnoho básnikov priznáva, že nebyť dievčat a lások, možno z nich poeti nikdy nevyrastú...
Ja som ako štvrták na základnej škole začínal rozprávkami. Až v deviatej triede som začal písať básne o láske pre moju prvú lásku. Tie básničky dodnes má, čo mi je aj trošku ľúto, pretože by som ich celkom rád získal späť. Ale pamätám si, ako strašne som sa vtedy za to hanbil, pretože to bolo publikované v časopisoch a dozvedela sa o tom celá škola.
Vyznávate aj svojej manželke lásku veršami?
Moja žena si už viac cení, keď umyjem riad, idem na nákup alebo so psom von. Sleduje, čo píšem, ale už to berie s rezervou a vie, že sa ľahko napíše: mám ťa rád, no omnoho ťažšie sa to prejavuje činmi.
Máte v zálohe niečo, čo viete, že na vašu ženu zaberie viac ako slová?
Masáž. Má ju veľmi rada a ja ju veľmi rád robím. Keď celý deň stojí na nohách, večer jej vždy veľmi dobre padne.
Odjakživa ste sa venovali hudbe, literatúre, po štyridsiatke ste začali aj maľovať. Ako ste objavili svoj výtvarný talent?
Výtvarné umenie ma fascinovalo od malička. Roky som si kupoval farby, palety a plátna, ale neodvážil som sa maľovať. Potom sa to však vo mne tak rozkrídlilo, že už nebolo úniku, ani zastavenia. Tri roky som vtedy iba maľoval. Teraz to už vyvažujem. Život bez maľovania si však už predstaviť neviem. Rovnako ako bez literatúry a bez hudby.
S čím vlastne zaspávate? S knihou, hudbou, skicou?
Niekedy s omnoho prozaickejšími vecami – faktúrami, splátkami a myšlienkami na problémy, ktoré treba vyriešiť.
Pritom by sa zdalo, že človek s toľkými umeleckými aktivitami čas na obyčajný život ani nemá.
Je to pravda, nemám naň čas, aj ho istý čas ignorujem, ale potom ma obyčajne dobehne. Príde upomienka, vyhrážka, penále a už od toho neujdem. Ja som síce celkom praktický človek, no nemám čas venovať sa týmto veciam, pretože ak mám v hlave román, projekt, vystúpenie, ide všetko ostatné bokom.
Nevyčítali vám deti pri takom množstve aktivít občas nedostatok času na ne?
Vždy! A dodnes mi to vyčítajú. Hoci si nemyslím, že som bol zlý otec, doteraz mám na tanieri, že som na ne nemal času. Ale spolieham sa, že to raz prehodnotia a nadobudnú pocit, že som ako otec nebol až taký zlý.
Zaspávali niekedy s vašimi knihami?
S knihami ani nie, ale vymýšľal som im rozprávky na želanie. Mnohé potom vyšli knižne. Napríklad celý cyklus Buvirozprávok vznikol z tých, ktoré som našim deťom vymýšľal pred spaním. Keď som totiž vzal do ruky knižku, väčšina rozprávok bola veľmi dlhá. Tak som začal vymýšľať také, ktoré by mohli čítať iní otcovia, ak chcú uspať deti, ale nechcú, aby to trvalo pridlho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
