„Určite sa chystáme do Tatier. Ešte stále sa rozhodujeme, ktorej ponuke dáme prednosť, takže cestovky majú šancu ´získať´ si nás," vraví s úsmevom Puchala, ktorý má vo svojej dovolenkovej filozofii celkom jasno. „Nemám rád uzavreté rezidencie, kde sme ako zlatí vtáci v klietke. Keď si vyberám, rozhodujú štyri kritériá - aby bolo čisté more, kvalitný hotel, pamätihodnosti a aby to bola vždy iná lokalita. Jedinou stálicou je Chorvátsko. Ale to beriem ako cieľ skôr víkendových, než dovolenkových pobytov."
Nájsť J. Puchalu 11 dní ležať pri mori je nemožné. „Vždy sa snažím požičať si auto a prejsť pamätihodnosti," vraví spisovateľ, ktorý z posledných dovoleniek rád spomína na Sardíniu. „Vybrali sme sa tam autom. Prejazdili sme 6 000 kilometrov a po prvých dňoch na plážach pri Cagliari sme sa ubytovali u známych v stredovekej dedine Desulo v centre ostrova. V mestečku bolo všetko z kopca a do kopca a akoby tam zastal čas. Najpamätnejším zážitkom bolo, keď sa po diaľnici z Nueva smerom do Costa Smeraldy oproti mne rútil rozzúrený býk ako vystrihnutý z koridy. Minul som ho autom o vlások a domáci potom tvrdili, že som mal šťastie, že sme nešli červeným vozidlom."
Z každej dovolenky si Puchalovci privezú jeden suvernír. „S manželkou sme sa dohodli, že si vždy domov prinesieme magnetku. Máme ich už plnú chladničku," vraví Puchala, ktorý má svoj cestovateľský sen. „Ten však berie manželka so značnou rezervou," smeje sa. "Chcel by som raz urobiť dovolenkovú jazdu po stopách rodu Puchalovcov. Začali by sme v juhovýchodnom Poľsku, kde nacisti popravili kňaza Jozefa Achilla Puchalu (pápež Ján Pavol II. ho prednedávnom vyhlásil za svätého). Pokračoval by som po južnom Poľsku na Spiš, kde je centrum zemianskeho rodu Puchalovcov (Levoča, Sp. Podhradie, Sp. Vlachy), prešiel by som na stredné Slovensko do Partizánskej Ľupče (Nemeckej Lupče), kde meštiansky rod Puchalovcov od 15. storočia viedol rodinnú kroniku v slovakizovanej češtine a tá sa zachovala až dodnes."
Určite by neobišiel ani husitského kapitána Dobroslava Puchalu, ktorý so svojím vojskom obliehal Levoču a uniesol spišského prepošta. "Odtiaľ by som zašiel na Moravu - na hrady Hluboký i Mojetín i do mesta Odry. A tak ďalej. Toto priezvisko nosí veľa osobností. Netvrdím, že všetci títo páni boli alebo sú moja rodina. Len sa mi zdá zaujímavé zdokumentovať osudy osobností, ktoré nosili alebo stále nosia rovnaké (a na Slovensku netypické) priezvisko ako ja."
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
