Teraz, keď vo štvorici putuje po Slovensku, je jasné, že ašpiruje na titul komik roka. A v podstate sa ani nemusí ozvať.
Len popleta si môže na potulky po Slovensku zabaliť tú najhrubšiu knihu na svete a potom ju vláčiť na chrbte. Len Kemka môže kolegu silou-mocou presviedčať, že ich vedie skratkou cez pole a uviaznuť po pazuchy v močiari. Alebo od radosti, že sa predral krovím a zbadal asfaltku, sa na ňu vrhnúť, vybozkávať ju, no pritom si nezložiť z chrbta batoh aj s gitarou, ktoré sa mu prekotili na hlavu a takmer ho prizabili. Alebo si vybrať na túru kraťasy, ktoré toho nevydržia veľa a po pár krokoch zostať s holým... pozadím. Skrátka Juraj Kemka.
Náhoda je nevyspytateľná
On však úprimne priznáva, že tieto gagy nevymýšľa, aby bol pre divákov zaujímavý. Jemu sa to jednoducho prihodí, ani sám nevie ako. „No to sa mi skrátka stáva. Je to strašné. Moja žena ma doma volá inšpektor Clouseau, lebo ani neviem čím to je, ale ja priťahujem také situácie,“ konštatuje Juraj, ktorý však našťastie na rozdiel od filmového inšpektora ani raz neutrpel pri týchto náhodách nejakú nepríjemnú nehodu, ktorú by museli riešiť napríklad lekári.
A ako sa počas nakrúcania vo Štvorici po Slovensku ukázalo, z nepríjemných situácií sa vie šikovne vynájsť. Ako vtedy, keď Roba Jakaba ťahal do zradného bahna. Po tom, čo ho kolega vytiahol, si zachoval stoický výraz neomylného profíka. „Obhajovať pozíciu šéfa však potom nebolo veľmi príjemné,“ priznal sa herec, ktorý sa vynašiel aj vtedy, keď sa mu nohavice takmer rozpadli na dve časti. „Ani toto nebolo schválne nahraté. To boli kraťasy, ktoré mali takú tenkú látku a to už boli predtým asi päťkrát zašité a pri jednom kroku sa mi rozdrapili,“ vysvetlil, no dôvod, prečo si také pofidérne nohavice vlastne na cesty zobral, to už nikto netuší. Oprava gatí však šla veľmi rýchlo. Len ich skrátka poprelepoval širokou lepiacou páskou.
„Je to nezbedník“
To, že sa dal nahovoriť na cestovateľskú šou, však neľutuje. „Zažívame toľko príjemných situácií, že neľutujem ani jediný deň,“ oduševnene tvrdí komik, s ktorým majú jeho kolegovia neraz veľkú zhovievavosť. „Jurajko je niekedy veľmi nezbedný a hučí ako piliňák, že by mu človek niekedy aj rád zalepil ústa. Ale bez toho by to nešlo, potom by bol ticho a to by vôbec nebolo dobre,“ skonštatoval jeho kolega Lukáš Latinák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
