Zvykli sme si, že sa zrážajú autá, občas dôjde k zrážke vlakov a stáva sa i to, že sa zrazia lode. Mimoriadne prepracovaný systém riadenia leteckej dopravy by však mal úplne zabrániť tomu, aby sa lietadlá zrazili priamo vo vzduchu. Žiaľ, aj takéto zrážky sa stávajú a ich následky sú vždy tragické – pád zrazivších sa lietadiel nikto nemá šancu prežiť.

Stalo sa to pred desiatimi rokmi

Minulú sobotu sme si mohli v televízii pozrieť hraný film o jednej z najtragickejších kolízií veľkých dopravných lietadiel vo vzduchu, ktorá sa stala práve pred desiatimi rokmi, 1. júla 2002. V ten deň krátko pred polnocou (podľa času UTC, používaného na celom svete v letectve) sa nad južnou časťou Nemecka, v blízkosti hraníc so Švajčiarskom, zrazilo trojmotorové dopravné lietadlo Tu-154M s dvojmotorovým nákladným lietadlom B757-23A.

Tupolev štartoval v Moskve

Spomeňme stručne priebeh letu oboch lietadiel pred ich osudnou zrážkou. Lietadlo Tu-154M s poznávacou značkou RA-85816, patriace Baškirským aerolíniám (Bashkirian Airlines), štartovalo z moskovského letiska Domodedovo a jeho cieľovým letiskom bola Barcelona. Na palube lietadla bolo 57 cestujúcich a 12-členná posádka.

Let za odmenu

Väčšinu cestujúcich (45) tvorili deti vo veku 8 až 16 rokov, ktorých let na španielske pobrežie mal byť odmenou za ich dobré výsledky v škole. Išlo zväčša o deti vysokopostavených baškirských činiteľov (Baškirsko je autonómna republika v rámci Ruskej federácie). Nešťastná zhoda náhod a pochybení, ktorá napokon viedla k tragédii, začala vlastne už tým, že let sa mal uskutočniť už o deň skôr - šofér autobusu, privážajúceho na letisko deti, však v Moskve zablúdil tak, že let musel byť preložený na ďalší deň.

Boeing vzlietol v Bahrajne

Druhé lietadlo, teda nákladný boeing 757, patrilo spoločnosti DHL a štartovalo (s dvojčlennou posádkou) v Bahrajne. Po medzipristátí v talianskom Bergame smerovalo do Bruselu. Približne 15 minút pre kolíziou požiadal pilot tohto boeingu o povolenie stúpať do letovej hladiny 360, čo je 36 000 stôp, teda 10 973 metrov (v medzinárodnej štandardnej atmosfére).

Leteli v rovnakej výške

V rovnakej letovej hladine a na kurze, ktorý sa križoval s kurzom boeingu, letel baškirský tupolev. Obidve lietadlá sa tej dobe nachádzali v tej južnej časti nemeckého vzdušného priestoru, ktorý vtedy spadal pod riadiacu právomoc súkromnej švajčiarskej spoločnosti riadenia letovej prevádzky Skyguide.

Slúžil len jeden riadiaci

V riadiacej miestnosti bol v službe len jeden pracovník, Peter Nielsen, ktorý musel obsluhovať dva riadiace pulty. Dôležitým faktom je, že v tú noc bol vypnutý vizuálny systém varovania pred kolíziou, ktorý by Nielsena upozornil na blížiacu sa kolíziu. Nielsen sa musel zaoberať aj koordinovaním oneskoreného letu airbusu spoločnosti Aero Lloyd, pričom kvôli údržbe boli vypnuté hlavné telefónne linky a náhradné spojenie s letiskom Friedrichshafen takisto nefungovalo. V dôsledku toho si Nielsen neskoro všimol, že tupolev a boeing sa nezadržateľne blížia k bodu stretu.

Systém TCAS posádky varoval

V tej chvíli už však boli na bezprostrednú možnosť kolízie upozornené aj posádky oboch lietadiel, a to prostredníctvom systému TCAS (traffic collision avoidance system, čiže systém na zabránenie „dopravnej“ kolízie). Tento systém, nezávislý na pozemných zariadeniach, je schopný varovať pilotov pred zrážkou a navrhnúť im, ako sa jej vyhnúť: jedno lietadlo dostane pokyn stúpať, druhé klesať. Posádke boeinga systém TCAS odporučil klesať, posádke tupoleva stúpať. V temer rovnakú chvíľu však Nielsen požiadal tupolev, aby klesal do hladiny 350.

Váhanie posádky tupoleva

Posádka tupoleva niekoľko osudných sekúnd váhala, či sa má riadiť pokynmi TCAS (tie majú mať podľa predpisov prednosť) alebo riadiaceho letovej prevádzky. Bolo však neskoro. O 23:35 UTC (u nás bolo o dve hodiny viac), vo výške okolo 10 630 metrov, došlo ku kolízii, pri ktorej zvislý stabilizátor boeinga doslova prerezal trup tupoleva. Obe lietadlá sa rozpadli na kusy a ich trosky dopadli v blízkosti nemeckého mestečka Überlingen. Nehodu neprežil nikto z celkovo 71 ľudí na palubách oboch lietadiel.

Vzal spravodlivosť do vlastných rúk

Nemecký federálny úrad pre vyšetrovanie leteckých nehôd označil za príčinu nehody závažné nedostatky v činnosti organizácia Skyguide. Jeden z pozostalých, Vitalij Kalojev, ktorému pri nešťastí zahynula žena a dve deti, však vzal spravodlivosť do vlastných rúk a 24. februára 2004 Petra Nielsena pred jeho domom dobodal na smrť.
.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.