V dnešnej dobe je to rozhodne skôr rarita a hoci sa manželia Oľga a Ľubomír Feldekovci zoznámili ako veľmi mladí, dodnes im to klape ako hodinky.
Po maturite pracovala O. Feldeková rok v Tesle Orava istý čas ako robotníčka. Toto obdobie má ešte dodnes v živej pamäti. "Pracovala som na páse H, preto som rada vravievala, že na Há (nahá)," vraví s úsmevom.
"Dnes už televízory vyzerajú inak. Kedysi to boli drevené skrinky a do nich sa vkladala obrazovka, ktorú bolo treba umyť najprv acetónom, potom denaturovaným liehom, následne 'vyglančiť', strčiť do skrinky, zaskrutkovať a skrutky zafixovať farbou. Išlo o 100 obrazoviek denne a jedna vážila 10 kíl. Čiže som denne zdvihla tonu a na rukách som mala hrubú vrstvu mozoľov. Vtedy sa až tak nedbalo na zdravie. Mala som stolík, pri ktorom som pri páse stála a bola tam jedna veľká miska s acetónom a v druhej bol denaturovaný lieh. Čiže ja som intenzívne acetón fetovala 8 hodín, to dnes by sa už všetci zelení ozbrojili, keby sa čosi také vyskytlo. Za socializmu asi pravdepodobne menej vecí škodilo," smeje sa dnes spisovateľka O. Feldeková.
Zatiaľ čo však stála vo fabrike pri stolíku, jej manžel, básnika a prozaik Ľubomír Feldek ju zbalil originálnym spôsobom a takmer celý život musela stáť na ňom. Keď sa totiž v tom čase zoznámili, povedal jej, že keď si ju vezme za ženu, budú mať v byte stolík, na ktorom bude stáť a nič nebude musieť robiť, a on sa na ňu len bude pozerať.
"Na ten stolík čakám dodnes, ale aj keby ho hneď kúpil, už sa nie je veľmi na čo pozerať. Teraz už hovorí niečo úplne iné a tiež to nie je pravda. Vraví, že 'prišiel som na Oravu a tam som v blate vedľa cesty našiel čosi ušmudlané, špinavé, zobral som to, umyl a vzal si to za ženu'," spomína dnes mama piatich detí s úsmevom.
Dodnes si však s manželom nažíva šťastne a nejeden z nás im závidí harmonický vzťah. Hoci by však mohla iným radiť, ako "na to", nedovolí si to ani svojim ratolestiam.
"Neradila som nikdy. Nechala som to absolútne na nich. Povedala som si, že ak niečo od nás odkukali, tak budú šťastné a budú sa mať dobre. Každý však má niečo v génoch, čo je zdedené, nie rovno po rodičoch, ale po predkoch. V rodine mojej mamy u jej starej mamy to bolo dosť divoké, takže sa zrejme táto genetika u niektorých mojich detí odrazila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
