Osamu Okamura: Sídliská prichádzajú do módy

Sídlisková zeleň by nemala byť len pre psičkárov, ľudia by si mali na tráve robiť pikniky a športovať. Aj to tvrdí známy český architekt japonského pôvodu Osamu Okamura.

Čím viac parkovacích miest sa postaví, tým viac ľudí si kúpi auto a tým budú chudobnejší. Sídlisková zeleň by nemala byť len pre psičkárov, ľudia by si mali na tráve robiť pikniky a športovať. Aj to tvrdí známy český architekt japonského pôvodu Osamu Okamura a šéfredaktor prestížneho časopisu ERA 21, ktorý je členom poroty na architektonickú premenu najväčšieho košického sídliska.

Terasa je najstaršie sídlisko Košíc a býva tu najviac ľudí. Ako ju hodnotíte, je v niečom špecifická?

– Je pomerne veľkoryso priestorovo založená, hlavné ulice sú navrhnuté ako priestorové, aj odstupy od domov sú veľmi veľkorysé. Ale to so sebou nesie aj to, že vzdialenosti sú pomerne veľké a chôdza po tomto sídlisku nie je príliš atraktívna. Pretože keď ide človek sto metrov pozdĺž fasády dlhého paneláku, tak to nie je veľmi príťažlivé pre chodca. Ale zaujalo ma, že pri mnohých domoch si ľudia z vlastnej iniciatívy robia okrasné záhradky, niektoré sú pekne udržiavané. To sú ostrovy záujmu o miesto, kde človek žije a nebýva len za stenami panelákového bytu, ale vníma aj verejný priestor okolo.

Začínajú sa po polstoročí od výstavby prejavovať nedostatky, keďže odvtedy pribudli ľudia, doprava. Potrebuje sídlisko akúsi rekonštrukciu, alebo sa to deje priebežne?

– Určite áno. Sídliská prichádzajú veľmi do módy. Kvalita technológií bytov už ale nevyhovuje: bytové jadrá, ktoré dožili, stupačky, strecha, okná, zatepľovanie - vo svojej dobe to bolo relatívne dobré, dnes to nedostačuje, nároky sú väčšie, ide o nutné zmeny. Skladba obyvateľov sa začína výrazne omladzovať, prichádzajú mladšie generácie, ktoré to berú ako dobrú a ekonomickú alternatívu. Prichádzajú nové životné modely, keď ľudia pracujú z domu, nemusia jazdiť do práce. Šancu má posilňovanie verejnej dopravy, pretože priestor a kvalita sídliska je v prírodnom prostredí a nie v množstve áut. Ľudia si to pletú, majú pocit, že šťastný život urobí automobil, ale nie je to tak.

Podľa vás je auto ešte stále luxus.

– Kvalita života nespočíva v tom, koľko máme na sídlisku automobilov či parkovacích miest, tá kvalita je inde. Dobrá verejná doprava, kultúrna, spoľahlivá je výbornou témou pre sídlisko ako Terasa. Veľa sa hovorí o parkovacích garážach, ja si ale nemyslím, že by sa mal automobilizmus takým spôsobom podporovať. Pretože čím viac garáží sa vybuduje, tým viac ľudí si kúpi auto, tým horší priestor sa zo sídliska stane a tým budú ľudia chudobnejší, pretože prevádzka auta nie je lacná. Namiesto toho aby ľudia dali tie peniaze na vzdelanie alebo kultúru, minú ich na benzín a parkovanie. Je to mylná cesta. Nezohľadňujú sa dlhodobé trendy do budúcnosti, trend podporovania individuálnej dopravy nie je dlhodobo udržateľný a nevedie ku šťastnému koncu.

Niekde ste povedali, že európske mestá majú dar, že sa dajú chodiť peši.

- Áno, ale sídliská sú pripravené skôr na verejnú dopravu. Verejný priestor sídliska treba riešiť detailnejšie než trávou a stromami, navyše trávou po ktorej chodia len psy, takže ľudia sa tam nemôžu posadiť alebo pustiť svoje deti. Jedna z prvých vecí je naprogramovať priestor medzi blokmi, aby bol dostatočne atraktívny, aby stálo za to ísť peši. Priestor sídliska môže zmyslovo deprimovať jednotvárnosťou, monotónnosťou, človek tam nezažíva dobrodružstvo, je dobré plochy programovať.

Ako?

- Mohli by byť používané. Treba povedať: toto bude lúčka pre psov, tu pusťte svoje psy, na ostatné trávnaté plochy ale nie. Tu chceme, aby si ľudia mohli sadnúť a urobiť piknik, aby sa mohli študenti učiť, deti behať, ľudia hrať bedminton, hrať sa s loptou, aby sa plochy sprístupnili. To je prvý a najjednoduchší krok.

Hovorili ste, že sídliská prichádzajú do módy. Bývanie v panelákoch bolo dlho zaznávané, už to teda nie je považované za tú najhoršiu alternatívu? Mení sa pohľad na bývanie v paneláku?

- Určite áno. Na začiatku 90. rokov si všetci mysleli, že panelové sídliská sa budú búrať, že je to bývanie, ktoré nie je hodné človeka, ktoré je symbolom komunizmu a toho marazmu, uniformity, normalizácie a všetkého negatívneho. Akurát sa časom zistilo, že trhové hospodárstvo vyprodukovalo developerské projekty, ktoré sú oveľa horšie ako sídlisko. Majú veľmi zlé dispozície, často architektonicky nekvalitné, nedostupné verejnou dopravu bez občianskej vybavenosti. To, čo sa vytýkalo sídliskám, je ešte horšie v developerských stavbách. Na sídliská sa pozerá zhovievavejšie aj preto, že sme spoznali, že môže byť ešte niečo horšie. Veľký návrat na sídliská je spôsobený ekonomickými dôvodmi. Výhoda je, že človek na nich môže bývať bez auta, na rozdiel od prímestskej zástavby. Umožňujú žiť slušný priestorový štandard v kultúrnom prostredí a využívať výhody mestského spôsobu života.

Košice majú územný plán spred 30 rokov, v Mestskom parku stojí neverejný dom, Útvar hlavného architekta sa postupne degradoval, jeho rozhodnutia sa obchádzajú. Je to tak aj v iných mestách, že ľudia sú citliví na urbanizmus a developerské aktivity, ktoré často nerešpektujú pamiatkarov a mestských architektov?

- Citlivosť k tomu narastá. Tá situácia predtým, keď sa ľudia o to vôbec nezaujímali a nerozumeli tomu, bola neprirodzená. To, že sa obyvatelia ozývajú, to je prirodzený stav. A čím viac, tým lepšie. Diskutovanie o otázkach verejného priestoru, Mestského parku, toho, čo by malo ostať mestské a verejné a čo by malo byť súkromné, je správne. Ľudia by mali byť poučení, aby sa mohli vyjadriť, v tom by malo pomôcť aj mesto. No ľudia vo vedení miest si často hrajú svoje zákulisné a politické hry a zneužívajú svoju silnejšiu pozíciu a to vedie ku korupcii a netransparentnosti s nakladaním s mestskými pozemkami, kupčením a podplácaním.

V Košiciach ste kvôli architektonickej súťaži na peší prechod z Terasy do centra mesta. O čom hovoria návrhy, ktoré prišli do súťaže?

- Prepojiť peším a kultúrnym spôsobom Terasu so starým mestom cez Alžbetinu ulicu je výborný nápad. Ide o prirodzené spojenie, no kvôli tomu ako to vyzerá, to ľudia využívajú oveľa menej. Pritom na bicykli sa dá byť na Hlavnej za päť minút, je to nevyužitý potenciál. Súťaž sa to snaží riešiť, tým sa znižuje potreba obyvateľov použiť automobily do mesta. Pešo som to prešiel za 20 minút, je to nádherná prechádzka. Tento peší ťah prinesie rozhodne lepšie prepojenie sídliska s centrom, sociálny kontakt medzi ľuďmi, a lepšie zdravie, lebo sa budú viac hýbať. A ľudia ostanú bohatí, lebo nebudú musieť utrácať za tie strašné autá (úsmev). Za tie peniaze si budú môcť dať kávičku a porozprávať sa s priateľmi.