Predpokladám, že mnohí z vás ju už dnes mali v ruke. Niektorí sa s ňou „pohrávajú“ skoro celú pracovnú dobu, iní zase po večeroch doma. Sme radi, že ju máme. Je to neživá vecička, ale nazvaná je po živom tvorovi, ktorého by sme však asi doma či v práci neradi videli.
Narodil sa 30. januára 1925 v Portlande (štát Oregon) v rodine, ktorá má nemecko-švédsko-nórsky pôvod. V roku 1942 maturoval na strednej škole a potom začal študovať na oregonskej štátnej univerzite. V polovici štúdia, ku koncu druhej svetovej vojny, bol povolaný do amerického námorníctva, v ktorom slúžil dva roky ako radarový technik na Filipínach.
Inšpirovaný vizionárskym článkom
Tam si po prvý raz prečítal článok As We May Think (Ako si môžeme myslieť) od V. Busha, ktorý obsahoval víziu stroja na spracovanie informácií a ktorý ho veľmi inšpiroval. Po vojne sa vrátil na univerzitu a v roku 1948 získal titul bakalára v elektrotechnickom inžinierstve. Potom do roku 1951 pracoval v National Advisory Committee for Aeronautics (národná dozorná komisia pre aeronautiku), ktorá bola predchodcom dnešného Národného úradu pre aeronautiku a vesmír (NASA).
Definoval si životné ciele
Zlomovým rokom v živote D. Engelbarta bol rok 1951, keď sa zasnúbil a uvedomil si, že nemá iné „kariérne“ ciele okrem získania dobrého vzdelania a prijateľnej práce. V priebehu niekoľkých mesiacov vypracoval niekoľko zásad, ktorými sa v ďalšom živote chcel riadiť. Podľa prvej zásady chcel svoju kariéru zamerať na to, aby sa svet stal lepším miestom pre život. Aby sa tak stalo, treba vyvinúť určitý druh organizovaného úsilia (druhá zásada).
Využitie kolektívneho intelektu
Kľúčom k tomu je využitie kolektívneho ľudského intelektu (potenciálu) všetkých ľudí, prispievajúceho k efektívnemu riešeniu. No a poslednou zásadou bolo to, že počítače môžu byť prostriedkom k dramatickému zlepšeniu schopnosti využívať ľudský intelekt. Engelbart tak vlastne predvídal významnú úlohu, ktorú počítače zohrávajú v ostatných desaťročiach v našej práci i v našom súkromnom živote – a naplnenia svoje vízie sa dokonca dožil.
Doktorát na prestížnej univerzite
Aby získal spomenuté kvalitné vzdelanie, zapísal sa Engelbart na fakultu elektrotechnického inžinierstva prestížnej University of California v Berkeley, na ktorej v roku 1953 získal magisterský titul a v roku 1955 titul Ph.D. Ako študent pomáhal pri konštruovaní kalifornského digitálneho počítača CALDIC, pričom jeho práca viedla k udeleniu niekoľkých patentov. Po získaní titulu Ph.D. zostal na univerzite v Berkeley ako asistent, ale po roku odišiel, keď mu bolo zrejmé, že tam nebude môcť naplniť svoju víziu.
Založil vlastnú spoločnosť
Založil preto spoločnosť Digital Techniques, ktorej cieľom bolo komerčné využitie niektorých výsledkov jeho doktorandského výskumu, týkajúceho sa pamäťových zariadení. Po roku sa však rozhodol venovať sa výskumu, o ktorom sníval od roku 1951, a tak v roku 1957 nastúpil do prestížneho Stanford Research Institute (SRI, Stanfordský výskumný ústav) v kalifornskom Menlo Park.
Zaoberal sa interakciou človeka a počítača
Spočiatku pracoval na magnetických zariadeniach a miniaturizácii elektroniky, pričom dostal ďalšie patenty. V roku 1962 vypracoval správu o svojej vízii a výskumnom programe, týkajúcom sa posilnenia (rozšírenia) ľudskej inteligencie, a to hlavne využitím informačných technológií na báze počítačov. Na základe tejto správy získal podporu na založenie vlastného výskumného centra, ktorého tím navrhol mnohé idey, týkajúce sa interakcie človeka a počítača, a to dávno pred vznikom osobných počítačov (PC).
Prvá myš bola z dreva
V roku 1967 podal Engelbart patentovú prihlášku na „indikátor polohy X-Y pre zobrazovací systém“ a v roku 1970 mu bol udelený patent na toto zariadenie, ktoré pozostávalo z drevenej škatuľky a dvoch kovových koliesok – zrodil sa najslávnejší Engelbartov vynález, počítačová myš. Zaujímavosťou je, že keďže tento vynález bol vytvorený takpovediac v pracovnom pomere, vlastníkom patentových práv bol SRI a Engelbart nedostal za využívanie svojho vynálezu žiaden honorár.
Licenciu predali za 40 000 dolárov
Neskôr sa Englebart dozvedel, že ústav SRI, nemajúc potuchy o perspektívnej hodnote vynálezu, predal licenciu na myš spoločnosti Apple, a to za sumu okolo 40 000 dolárov. Engelbart, ktorý je druhý raz ženatý a má štyri deti, získal množstvo ocenení, medzi inými aj Národnú medailu za techniku, ktorá je najvyšším americkým ocenením v oblasti technických vied.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
