Karel Roden o sebe tvrdí, že nie je dosť ambiciózny

Napriek úspechom v zahraničných produkciách ostáva Karel Roden verný svojmu domovu. Bez neho a blízkych by mu vraj vo svete bolo veľmi otupno.

Je jedným z najfascinujúcejších českých hercov. Bez zaváhania mu zhltnete postavu hájnika Březinu z Habermannovho mlyna, rovnako ako rolu ruského gangstra hroziaceho hrdinom v RocknRolle. Niet divu, že si ho do svojich snímok vybrali aj hollywoodski režiséri.

Hoci herec by vďaka skúsenostiam i úspechom mohol bez problémov zaplniť hodinové relácie svojim rozprávaním, urobiť s ním rozhovor nie je len tak. Ak aj privolí, odpovedá stroho. Nerád totiž vraví slová do vetra.

Pred časom si zahral postavu, ktorá nehovorí vôbec. „Je veľmi príjemné, že je nemý," vraví K. Roden o Nemom z filmu Alois Nebel, ktorého Tomáš Luňák najprv natočil ako hraný film. Všetky scény potom animátori pod dohľadom výtvarníka Jaromíra 99 prekreslili do ostrej čiernobielej animácie.

„Hrať postavu, ktorá nerozpráva, to sa mi páči," opakuje herec, ktorý pred pár dňami oslávil životné jubileum, 50 rokov. Na veľké oslavy však čas nemá. Rovnako, ako na bilancie.

„Narodeniny nevnímam ako dôvod na bilanciu. Tú si robievam priebežne." Tak zbilancujte prvé mesiace tohto roka, nabádame ho. Aké pre vás boli? „Ťažké. Mám totiž veľmi veľa roboty. Mať veľa práce síce samo o sebe nie je zlé, človek by si však mal aj oddýchnuť. A na to si ja čas nájsť nedokážem," vraví K. Roden, ktorý v tomto období točí druhú sériu Terapie pre HBO.

V tej hrá psychoterapeuta Marka pomáhajúceho pacientom s ich traumami. Ako však priznáva, v skutočnom živote by takúto profesiu vykonávať nemohol. A zatiaľ si terapiu nevyskúšal ani ako pacient.

„Na psychoterapeuta treba mať slušné peniaze a ja osobne by som asi takto neinvestoval. K terapeutovi by som zašiel až v nevyhnutnom prípade, keby som si nevedel pomôcť sám. Na riešenie podobných problémikov a problémov by ste mali mať dobrých priateľov. Ja som, našťastie, žiadne vážne problémy nemal. Viem, že napríklad v USA je navštevovanie psychoterapeuta bežnou vecou, ale môj osobný názor je, že keď sa človek s každou hlúposťou beží zveriť psychoterapeutovi, stáva sa mäkším a menej odolným a nevie už vyriešiť ani normálne veci, čo trošku 'zapáchajú' životom."

Hoci K. Rodena si mnoho divákov spája s hrdinami akčných snímok, tentoraz celé hodiny sedí v kresle a rozpráva, alebo počúva svojich pacientov.

„Ten seriál je dobre vymyslený už v origináli. A jeho česká verzia je výborne napísaná. Pri nakrúcaní dlhých záberov som sa musel venovať tomu, čo hovorím, ako to hovorím, ale napríklad aj ako sedím, prečo a kam sa v tom-ktorom momente pohnem alebo pozriem, ako sa poškriabem na zátylku. Pretože som snímaný aj odzadu, museli mať moje pohyby logickú časovú nadväznosť a kontinuitu. Práca na tej postave nie je jednoduchá a znamenala pre mňa čosi, čo som pred kamerou ešte doposiaľ nezažil."

Z natáčania Lidíc mal nepríjemný pocit

Nebel, Habermannov mlyn a Lidice je trojica filmov, ktoré spája nielen meno K. Rodena ako jedného z účinkujúcich, ale aj téma - druhá svetová vojna. Herec priznáva, že hoci mu táto tematika nie je špeciálne blízka, vo filmoch to mimoriadne prežíval.

„Sú tam nevypovedané veľké veci a je potreba konečne povedať, že pravda nie je len na jednej strane. Históriu totiž pokladáme za danú podľa toho, ako je napísaná. Ale ono je to vždy ešte trošku inak," vraví K. Roden, ktorý priznáva, že z natáčania Lidíc mal nepríjemný pocit.

„Z príbehu, ale aj z Lidíc ako takých, šla divná energia. Mal som tam pocit, že sa to na mňa zavesilo. Nebolo mi dobre."

Na to zbaviť sa nánosu postavy má vraj osvedčený trik - byť doma a zamestnať viac ruky ako hlavu.

„Občas sa mi však stane, že príde Jana (Krausová, Rodenova partnerka pozn. red.) a povie: 'Si neznesiteľný. Zas niečo hráš?' Ja to pritom vôbec na sebe nebadám. Mám rád osudové postavy, rád o nich premýšľam. Točím celý deň, a potom prídem domov a vlastne si to ešte preberám. Teší ma hrabať ešte sa v tom."

Nedokáže predstierať

Roden je známy tým, že nehrá v pravom slova zmysle. Postavy sa snaží pochopiť a nechať ich do seba vniknúť.

„Nedokážem predstierať. Keď mi niekto povie: 'Teraz sa tu budeš smiať a niečo tu urobíš, aby to vyzeralo takto', vôbec to neviem urobiť. Naraz sa začnem hanbiť, cítiť sa veľmi nepríjemne a vtedy dokážem byť skutočne veľmi zlý," vraví herec.

Zo snímok, v ktorých hral, má najradšej Hlídača 47 či americký film 15 minút. „Ten mi dal riadne zabrať. Bola to náročná produkcia, veľké nasadenie, človek sa musel nesmierne sústrediť. Na druhej strane bolo veľmi príjemné, že som bol odstrihnutý od bežného života. Dovolilo mi to viac tým žiť, byť omnoho sústredenejší. Keď točím doma, stále ma z toho niečo vyrušuje."

Nerád nakupuje sám

V zahraničí si užíval aj nepoznanú dávku anonymity. „Popularita ma neotravuje, ľudia sú zväčša milí, no viem, že sa na mňa stále niekto pozerá. Nie je príjemné, ak od vás niekto stojí meter a nahlas komentuje: 'Aha, Roden.' Preto napríklad veľmi nerád nakupujem sám. Ak idem s niekým iným, vtedy si vydýchnem. Ale keď idem sám, neraz normálne utečiem."

Hoci momentálne na žiadnej zahraničnej produkcii nepracuje, život ho naučil, že ponuky neraz prichádzajú, keď to človek najmenej čaká.

„Nie som však dostatočne ambiciózny. Keby som bol, asi by som sa tam presťahoval hneď na začiatku. No mne je tu dobre. Chýbali by mi tam ľudia, aj domov."

Ten si s partnerkou, Janou Krausovou, buduje momentálne v Skrýšově, kde si dávajú dokopy polorozpadnutý zámok. Majú tam aj množstvo zvierat, vrátane Rodenových milovaných koní.

„Nemám ambíciu žiť na zámku. Dokonca tam ani nežijem, bývam vedľa. No snažím sa zachrániť tú budovu. Cením si staré veci, preto chcem zámok uviesť do pôvodného stavu. Takže chcem žiť vedľa neho, celý život niečo opravovať a ak ho aspoň čiastočne opravím, budem spokojný. Je to kus histórie, ktorý by tu mal zostať."

Práce okolo zámočku i hospodárstva si užíva. Samozrejme, ak mu to dovolí čas. „Mám traktor a rád si občas doňho sadnem. Vtedy sa mi vybaví, že som to v sebe ako dieťa mal a cítim zvláštnu hrdosť. Keď idete po poli, obrobíte ho, naraz máte pocit, že robíte niečo zmysluplné.

Bol chlapcom činu

Pri práci na dvore si vraj neraz uvedomí, ako rýchlo ten život letí.

„Keď som pred časom zasadil strom, uvedomil som si, že ho nikdy neuvidím veľký. Život je naozaj veľmi krátky. Preto by sme mali spomaliť a viac si ho užiť," zamýšľa sa K. Roden, ktorý však ostáva len v rovine teórie. V reálnom živote totiž robí od svitu do mrku. Výnimkou nebudú ani tohtoročné letné prázdniny.

„Do októbra budem zavretý v štúdiu. Popravde, dovolenku som nemal už niekoľko rokov. Samozrejme, že mi to chýba, ale čo sa dá robiť. V októbri však zrejme nasadneme do auta, alebo lietadla a vyberieme sa do Španielska alebo Portugalska."

Keďže kvôli práci neraz veľa cestuje, dovolenku si chce iba užiť. „Rozhodne nebudem behať za žiadnymi pamiatkami," vraví herec, na ktorého by to málokto povedal, no vraj bol chlapcom činu. „Bavilo ma chodiť von a behať tam, vystrájať hlúposti. Vonku som narobil kopu problémov. Pamätám si, že po škole som vždy iba zahodil tašku za dvere a už som letel," dodáva na záver K. Roden.