V osemdesiatych rokoch sme toho na výber veľmi nemali a keď sa na scéne objavil mladý krásavček, jemný, milý, romantický… nečudo, že sa dievčatám podlamovali kolená.
Z týchto tínedžeriek sú však už dnes zrelé ženy a z ich idolu prešedivený pán, ktorý práve dnes oslavuje okrúhlych päťdesiat.
Dá sa povedať, že časy najväčšej slávy si užil v spomínaných osemdesiatych rokoch. Za to, že jeho popularita vyletela nahor ako kométa, vďačí režisérovi Jaroslavovi Soukupovi, ktorý ho spolu so Saqvanom Tofim obsadil do filmu Vítr v kapse.
O dva roky neskôr dostal novú rolu vo filme Láska z pasáže a do tretice prišiel film Kamarát do deště. Kiná praskali vo švíkoch a Vaculík s Tofim sa stali zbožňovanými idolmi.
Lukáš však na tejto sláve nebazíruje, nemožno povedať, že by dodnes na tomto piedestáli staval.
„Bolo to príjemné. Opýtali si podpis, chceli sa odfotiť, pozdravili na ulici. Ale bola totalita. Oficiálne sme si boli všetci rovní. Na nič som sa nehral. Kamaráti, medzi ktorých som chodil, ma väčšinou poznali od detstva. Vedeli, že štyri roky predtým som prepadal v škole, vedeli, kedy a kde som sa ožral tak, že ma museli ťahať domov a vedeli o množstve mojich trapasov. Nebolo to tak, že som bol pán Niekto,“ konštatuje skromne.
Debutoval s Menšíkom
Hoci tejto „trilógii“ Vaculík vďačí za svoju popularitu, on si najviac váži tragickú lovestory z druhej svetovej vojny režiséra Karla Kachyňu Oznamuje se láskam vašim, kde okrem neho po prvýkrát očarila Markéta Hrubešová. Ich povestná nahá scéna však diváčky akosi nedostala…
Dá sa povedať, že Karel Kachyňa bol vlastne objaviteľom Lukáša Vaculíka. Úplne prvú roličku síce získal ako ôsmak, po tom, čo uspel na konkurze do inscenácie Co je s tebou, Lenko? avšak záujem o herectvo v ňom umocnilo natáčanie Kachyňovho filmu Smrť mouchy.
A aj prvý skutočný film Láska mezi kapkami deště bol pod taktovkou tohto režiséra. Lukáš však tvrdí, že herecký debut po boku Vladimíra Menšíka neprežíval dramaticky.
„Takmer som si neuvedomoval, že som na pľaci a okolo mňa sú desiatky ľudí zo štábu. Bol som rád, že ma niekto angažoval do príbehu, ktorý sa mi naozaj páčil,“ priznal.
Po nežnej revolúcii síce počet Vaculíkových filmov rapídne klesol. Po Kamarádovi do deště 2 sa objavil ešte v Tankovom prapore, či v Troškových rozprávkach Z pekla štěstí, no na veľkú filmovú rolu však čakal asi 15 rokov.
Tá prišla s filmom Tady hlídám já až tohto roku. On to však berie s pokojom.
„Raz máte práce veľa, raz menej, ale tá práca nie je len filmovanie. Hrozne ma baví divadlo a neraz asi viac, ako filmovanie. Divadla a práce, musím zaklopať, mám dosť, netrpím nejakými abstinenčnými príznakmi,“ skonštatoval.
Dosiahol zákaz spievania
Okrem činohry sa opäť spojil so Sagvanom Tofim a roztočili to v muzikáli Děti ráje. A to aj napriek tomu, že spev nie je Vaculíkovou doménou.
„Vydobyl som si, že spievať naozaj nebudem, zaplať Pán Boh pre mňa a hlavne pre divákov. Ja mám zakázané spievať,“ konštatuje syn architekta a speváčky Československého speváckeho zboru.
Jeho mama dúfala, že po nej zdedil aspoň nejaké gény. „Ona spievala celý život a veľmi chcela, aby som v tom pokračoval. Nič však zo mňa nevykresala a raz mi poradila: 'Radšej nespievaj a drž hubu. Naozaj sa toho vyvaruj.' No keď som prišiel na školu, mali sme povinný spev. Takže chudák pani profesorka, keď zistila, že mám rozsah asi tri tóny. Mama mi zohnala hodiny u profesorky, kde chodili skutoční speváci. A to bolo jedinýkrát v živote, kedy som odpadol. Pani profesorka Chalabalová sa celú hodinu pokúšala vo mne prebudiť aspoň jediný znelý tón a na konci hodiny sa mi už niečo podarilo… no prebral som sa dole pod pianom. Asi sa mi tak odkysličil, alebo prekysličil mozog,“ smeje sa Lukáš pri spomienke na svoje spevácke pokusy.
Sagvan nie je Old Shatterhand
Spev teda radšej prenecháva svojmu dlhoročnému kolegovi Sagvanovi, ktorý na rozdiel od Lukáša nemá veľmi lichotivú povesť. A aký majú títo vzťah?
„Sme každý iný. On je strašne akčný a neposedný človek. Už na konzervatóriu mal výnimku, nemusel sedieť v lavici celú vyučovaciu hodinu. Mám ho rád a myslím si, že je dobrý chlapec, ale nikdy sme neboli priatelia ako Old Shatterhand a Vinnetou. Nevolali sme si denne. Čas od času sme si zašli na kávu, alebo večer na panáka, ale netrávili sme spolu dovolenky. To si len ľudia mysleli, že jeden bez druhého neurobíme ani krok,“ vysvetľuje ten zodpovednejší z dvojice.
Dobre utajená dcéra
Lukáš Vaculík však patrí k zvláštnym postavám šoubiznisu. Nikde sa nepretŕča, na „smotánkovských“ akciách ho nevidno, neznáša rozhovory s novinármi a dôsledne si stráži súkromie. Asi preto, že niektoré jeho životné udalosti sú veľmi chutným sústom pre milovníkov pletiek.
Tak sa mu neuveriteľných 22 rokov podarilo tajiť, že má nemanželskú dcéru. A to na Slovensku. Povinná vojenčina totiž neobišla ani populárneho herca. Odvelili ho do Trnavy, kde sa zaplietol s pôvabnou Alexandrou.
Ich románik nezostal bez následkov a keď sa narodila malá Alexandra, Lukáš vraj medzi prvými utekal do nemocnice s kyticou ruží.
S dcérou, ani s jej mamou však nežil. A všetko sa mu podarilo utajiť až do roku 2009. Na túto tému sa však odmieta baviť.
Rozlišuje homosexuálov a buzerantov
Ďalší škandál spojený so svojím menom však nenechal len tak. Keď o ňom v roku 2006 jeden český časopis napísal, že je homosexuál, hnal ich pred súd a neľútostný boj trval tri roky.
Napokon sa mu podarilo vyhrať a vysúdil aj dovtedy rekordné odškodné 300-tisíc českých korún.
„Musel som to urobiť. Nejde len o to, že by na mne zostalo nejaké lživé obvinenie. Ale potom bude uhorková sezóna a niekto si povie: „Hele, Vaculík, ten vždy držal hubu. Tak napíšeme, že sa chodí do Tatier ukájať s kamzíkmi. Tento rozsudok môže podporiť aj ľudí, ktorí majú podobný problém a hovoria si, že nemá cenu sa takto brániť,“ vysvetlil svoj postoj.
A aj svoj názor na homosexualitu má presne vyhranený: „Oddeľujem homosexuálov a buzerantov. Tí, čo to o mne napísali, sú buzeranti. Medzi homosexuálmi mám kamarátov. Sú to väčšinou ľudia, ktorí sú slušní, vzdelaní, majú talent. Dokonca si myslím, že nás, ako spoločnosť, svojimi schopnosťami obohacujú. Takých ľudí si vážim. A potom sú takí, ktoré sa podľa mňa so svojou orientáciou nevyrovnali a zrejme z nej majú mindrák. Ovplyvňuje to celý ich život, škodia, ohovárajú.“
Lásku stretol na diskotéke
Lukáš Vaculík má síce stále povesť charizmatického džentlmena, no iné ženy sú pasé. Žije si spokojne s manželkou Petrou a deväťročným synom Lukášom, ktorého tiež chráni pred zvedavcami.
Ktovie koľko žien by s Petrou menilo a zamýšľajú sa, čím vlastne herca očarila. „Stretli sme sa na diskotéke mimo Prahy. Bola prvou ženskou z tých mnohých, u ktorej som si povedal, že by som s ňou chcel mať dieťa. Brali sme sa, keď mal syn tri roky. Chcel som, aby z nás boli manželia, kým pôjde do školy, aby jeho rodičia nemali rozdielne priezviská. Manželstvo je navyše potvrdením toho, že s tým druhým počítate nastálo, že žena nie je len matka môjho dieťaťa, ako veľa chlapov zo srandy hovorí. A sme spolu šťastní,“ vyznáva sa síce milujúci manžel, no na druhej strane nepoužiteľný partner v domácnosti.
Sám seba označuje ako absolútneho „nepraktu“. Na druhej strane jej to však opláca doslova ukážkovou starostlivosťou o syna a galantnosťou, ktorá je pre neho prirodzená.
Na žúry už nie je
A ako sa cíti čerstvý päťdesiatnik? „Niekedy som až príliš optimistický, niekedy cítim, že som na smrť unavený. Ako starnem, hranice sa posúvajú. Keď som začínal, päťdesiatročný chlap bol pre mňa dedo. Dnes to už tak nie je. Idem na kompromis... Omnoho skôr než v päťdesiatke človek spozná, že energia nie je bezmedzná, že má mantinely. Ďaleko skôr príde doba, kedy si poviete, že som nejaký unavený. A nie je to z toho, že by som prežúroval tri dni. Navyše už štyri roky vôbec nepijem. Takže neviem. Možno by sa dali preflámovať dva, ale tretí by som bol mŕtvy,“ dodal so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
