Pri „listovaní“ stránkami internetu, hľadajúc podklady pre tento seriál, som dospel k názoru, že aj medzi katastrofami existujú jednak také, o ktorých sa píše akosi často (a stali sa akýmisi katastrofickými celebritami), a jednak také, ktoré akosi upadli do zabudnutia, aj keď si vyžiadali mimoriadne veľký počet obetí. Medzi takéto u nás prakticky neznáme katastrofy patrí aj explózia, ktorá sa stala v roku 1947 v prístave texaského mesta Texas City.
Hlavným „aktérom“ texaskej katastrofy bola nákladná loď Grandcamp. Išlo o reaktivovanú loď známej triedy Liberty, ktorá od roku 1942 slúžila pod označením Benjamin R. Curtis v Pacifiku a po druhej svetovej vojne bola zakonzervovaná vo Philadelphii. Možno spomenúť, že lode triedy Liberty, dlhé 134 metrov, sa v USA stavali v období druhej svetovej a celkovo ich bolo vyrobených vyše 2 700.
Pomoc európskym krajinám
V období tzv. studenej vojny boli mnohé z týchto lodí reaktivované a poskytnuté západoeurópskym krajinám. Zo spomenutej lode Benjamin R. Curtis sa tak stala loď Grandcamp, ktorá bola pridelená francúzskej spoločnosti Compagnie Générale Transatlantique. V kritický deň 16. apríla 1947 kotvila loď Grandcamp v texaskom prístave, pričom na jej palube bolo 2 300 ton dusičnanu amónneho (známeho aj ako liadok), ktorý sa používa ako hnojivo a bol určený európskym poľnohospodárom.
Pridáva sa aj do výbušnín
Liadok je pomerne nebezpečnou látkou, pri ktorej môže za istých okolností dôjsť k samovznieteniu a ktorá sa používa aj ako oxidačné činidlo vo výbušninách. Okrem toho boli na palube rôzne stroje, baly sisalu i munícia pre malé ručné zbrane. Okolo ôsmej hodiny ráno spozorovali námorníci dym v jednom z nákladných priestorov lode. Približne hodinu sa snažili námorníci oheň uhasiť, ale nedarilo sa im to.
Hasenie parou
Tesne pred deviatou prikázal kapitán púšťať do horiacich priestorov paru, čo je bežný spôsob hasenia, ktorý by zabránil zničeniu nákladu vodou. Tento spôsob hasenia však vyvolal chemickú reakciu, ktorá ďalej zvyšovala teplotu liadku. Zvedavci, ktorí sa zhromaždili na móle, si všimli, že voda pri bokoch lode začína vrieť. O 9:12 dosiahla teplota dusičnanu amónneho hranicu explózie (454 stupňov) a došlo k enormnej explózii.
Zrazil ľudí na kolená
Obrovská detonácia zničila temer celý prístav i okolité budovy. Výbuch spôsobil vznik 4,5 metra vysokej vlny, ktorú bolo možno registrovať až vo vzdialenosti 160 km od pobrežia. V Galvestone, vzdialenom 16 km, výbuch zrazil ľudí na kolená a v 60 kilometrov vzdialenom Houstone sa zatriasli okná. Výbuch pocítili ľudia až do vzdialenosti 160 km.
Leteli nadzvukovou rýchlosťou
Explózia rozmetala loď, vážiacu 6 350 ton, na márne kúsky, pričom niektoré úlomky leteli nadzvukovou rýchlosťou. Dvojtonová kotva lode Grandcamp letela do vzdialenosti 2,6 km a našli ju v trojmetrovom kráteri. Druhá kotva, vážiaca päť ton, pristála vo vzdialenosti 800 metrov od lode. Horiace trosky zapálili všetko do vzdialenosti niekoľkých kilometrov, vrátane desiatok ropných nádrží a nádrží s chemikáliami.
Po prvej nasledovala druhá
Susedné mesto Galveston bolo pokryté olejovitou hmlou, ktorá sa postupne usadila na všetkých povrchoch. Aby toho nebolo dosť, o približne 15 hodín po prvej explózii vybuchla susediaca loď High Flyer, na ktorej bolo ďalších 900 ton liadku. Požiare po oboch explóziách horeli ešte týždeň. Následky explózií boli katastrofálne.
Takmer 600 obetí
Podľa oficiálnych údajov prišlo o život 581 ľudí, z ktorých len 405 bolo identifikovaných. Ďalších 63 obetí nebolo identifikovaných, zvyšných 113 obetí bolo vyhlásených za nezvestných, pretože sa nenašli žiadne ich pozostatky. Počet zranených presiahol 5 000, pričom 1 784 z nich bolo prevezených do nemocníc. Zničených bolo viac ako 500 domov, niekoľko sto ďalších budov bolo poškodených, okolo 2 000 ľudí prišlo o svoje domovy.
Prvá hromadná žaloba vlády
Zničených alebo vážne poškodených bolo aj vyše 1 100 osobných áut a 362 nákladných áut. Táto katastrofa vošla do amerických dejín ako najtragickejšia priemyselná katastrofa a ako prvá katastrofa vôbec, po ktorej bola podaná hromadná žaloba (podalo ju 8 485 poškodených) voči vláde USA. A aká bola príčina tejto katastrofy? To sa nikdy nevyšetrilo, pričom za možné príčiny sa považuje samovznietenie, sabotáž či jednoducho odhodená horiaca cigareta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.