Manželia vyhrali boj s gemblerstvom o svoju rodinu

Manželia Slavošovci si čoraz viac uvedomujú silu svojej rodiny, o ktorú takmer prišli. Ich 20-ročný vzťah takmer stroskotal pre gemblerstvo jedného z nich.

Manželia Michal a Ľubica Slavošovci z Prešova si čoraz viac uvedomujú silu svojej rodiny, o ktorú takmer prišli. Ich dvadsaťročný vzťah takmer stroskotal kvôli gemblerstvu jedného z nich. Svoje svedectvo sa preto rozhodli šíriť ďalej, aby aj iní nabrali silu bojovať s akoukoľvek závislosťou.

PREŠOV. „S manželkou Ľubicou sme spolu dvadsaťtri rokov, no asi pätnásť z nich som bojoval so závislosťou od hrania na automatoch,“ spomína si Michal. „Je ilúziou myslieť si, že už nikto nesadne za stroj s úmyslom vyhrať. Je preto neustále nutné kontrolovať, či sa vzťah k hre nevymyká človeku z rúk, či hra už nie je dirigentom jeho života,“ hovorí Viera Mosejová, klinický psychológ.

Michal Slavoš má dnes 46 rokov, štyri deti a so svojou rodinou si prešiel peklom, ktoré však napokon zvládol.

„Ja som strojár, ale istý čas som bol aj v armáde. Mali sme vojenský byt, peniaze boli a vtedy sa to začalo. Najprv to bolo viac menej zo zábavy, ale neskôr som pochopil, že to už potrebujem denne k svojmu životu. Sú rôzne skupiny gemblerov, ja som potreboval vyhrávať a vôbec byť tam – v herni,“ hovorí.

Keď Michal odišiel od vojska, stratili bývanie a odvtedy žijú v prenajatých bytoch. Ako sám hovorí, o prácu nikdy núdzu nemal, vedel zarobiť peniaze, no rovnako rýchlo ich aj dokázal minúť v herni.

„Občas prišiel s tisíckami, urobil deťom Vianoce a za dva dni peňazí nebolo,“ podotýka Ľubica Slavošová.

Napriek tomu, že Michal, najmä keď prehral veľký balík peňazí, si uvedomoval, že s tým musí prestať. Dokázal to však maximálne na tri dni a potom znovu začal.

„Podstúpil som liečbu v Prešove a vydržal som štyri roky nehrať. Chyba však bola, že som stále unikal preč od rodiny kvôli zamestnaniu a hoci výplata chodila na manželkin účet, ja som si peniaze na hranie zarobil inde, na brigádach. Každý závislák by mohol dostať Nobelovu cenu za to, aký je herec a klamár. Aj ja som bol taký,“ podčiarkuje.

Vyliečil ho pobyt v komunite

Manželka Ľubica to však už nezvládala a chcela sa rozviesť. Radila sa s farárom, ktorý jej poradil istú možnosť a síce komunitu Cenacolo, ktorá je pre závislých ľudí. Michal súhlasil.

„Museli sme absolvovať trojmesačnú prípravu v Piešťanoch, čiže každý piatok sme išli na západ, čo bolo dosť nákladné, keďže ja som vtedy nemohol pracovať. Následne som odišiel do komunity – do Slovinska. Je to pre všetkých, ktorí stratili zmysel života, aj pre nás závislých. Odporúčam to každému, tam som sa opäť vrátil k Bohu a k tým pravým hodnotám. Otvoril som sa a odstránil svoj veľký problém – čo bola komunikácia. Bola to skúška pre celú našu rodinu,“ podotýka Michal.

Najdôležitejšie je nebáť sa rozprávať

Byť dlhý čas bez manžela so štyrmi deťmi s minimálnou mzdou, dokonca istý čas bez práce, nebolo jednoduché. No Ľubica to zvládla a odkazuje všetkým, ktorí majú akýkoľvek problém v rodine, nebáť sa o tom rozprávať: „Je ťažké vyjsť na ulicu a povedať, že môj muž je závislý, ale pravda naozaj oslobodzuje. Ja som sa izolovala od všetkých ľudí, chcela som všetko zvládnuť sama, hoci mi bolo ťažko. Dnes viem, že som sa nemala báť o tom rozprávať. Láska je rozhodnutie a ak sa rozhodneš, že ten život s tým človekom, ktorého máš rád, je ten čo chceš, tak to stojí za to a je to hodné toho boja.“

Michal je dnes síce nezamestnaný, ale je konečne šťastný človek. Zmenil sa a robí všetko pre to, aby boli so svojou rodinou šťastní.

„Viem, že nezmažem to, čo sa stalo, ale učím sa s tým žiť a minulosť ma posunula ďalej. Už rok a pol som doma a už nechcem unikať preč od rodiny. Najdôležitejšie je dokázať odpustiť, hoci najťažšie je odpustiť sebe samému,“ dodáva Michal.

Hlavné rysy gemblera

„Hlavným rysom chorobného hráčstva je trvalo sa opakujúce hranie, ktoré pokračuje a narastá napriek ťaživým sociálnym dôsledkom ako je strata majetku, narušenie rodinných vzťahov aj vlastnej osobnosti,“ hovorí Viera Mosejová, klinický psychológ.

Gambling- patologické hráčstvo, má tri fázy:

Vyhrávacia - náhodná

Prehrávacia - hráč sa snaží prehraté peniaze získať späť, hrá stále viac, klame, o hraní nehovorí, prostriedky na hranie získava ilegálne, kradne z domu veci, ktoré predáva, požičiava si, navštevuje záložne. „Postupne jeho problém vychádza na povrch nielen v rodine, ale aj v zamestnaní, v širšom okolí, hlavne ak sa veritelia vehementne hlásia. Náš hráč dokonca na istý čas prestane hrať a tým obdobím sebe aj okoliu iluzórne dokazuje, že nie je závislý,“ podotýka Mosejová.

Fáza straty kontroly - obnáša strávený takmer všetok čas v herni, väčšie náhodilé výhry rýchle prehráva, nedokáže vstať a odísť, rozpad zamestnania, rodiny, prichádza depresia a samovražedné uvažovanie.

via

Začiatky gamblingu

Aj tá najjednoduchšia hra sa dá zneužiť, obrátiť vo svojej podstate proti človeku.

V poslednom čase, po dobe kartových hier, sa stali akousi módou výherné hracie prístroje. Od hodenia prvej viac menej náhodnej, cez ktorú vyhrá a dostane od automatu niekoľkonásobok, postupne vzniká závislosť od hracích automatov- gambling.

Ťažko je rozpoznať hranicu, prekročením ktorej sa človek ocitá na ceste ku katastrofe. „Tá cesta sa vyvíja postupne, kdesi na začiatku je zvedavosť a bezpracný zisk. Kdesi sa to nezmazateľne zapíše do podvedomia a nasleduje už len hľadanie opakovaných kontaktov s ruletou, automatom, proste formou hazardu. Hľadanie je nutkavé, ktoré hráči popisujú ako ťažko ovládateľné, spojené s myšlienkou a predstavou o výhre. Nutkanie sa zvyšuje v stresových a záťažových situáciách,“ hovorí Viera Mosejová, klinický psychológ.

via