V 90. rokoch musela česká speváčka Věra Špinarová rozpustiť kapelu, pretože o jej spievanie nikto nestál. Začiatkom tohto roka v rámci osláv svojej šesťdesiatky vystúpila pred vypredanou Lucernou. Po dlhých troch dekádach sa postavila aj na košické pódium a na to, čo tu predviedla, budú jej fanúšikovia dlho spomínať. Napriek šiestim krížikom na chrbte má totiž energie na rozdávanie a na javisku ňou rozhodne nešetrí.
"Na koncerte sa ešte vždy dokážem odviazať a fantasticky zabaviť. Môj repertoár je taký pestrý, že ma len tak zo dňa na deň baviť neprestane. Boli časy, keď som publiku i sebe musela dokazovať, že to viem. Dnes si spievanie užívam," vraví speváčka, ktorá je známa nielen ako samorast (spev nikdy neštudovala), ale aj ako tvrdohlavý a živelný človek. Už však v sebe má aj potrebnú dávku pokory.
"Keď som začiatkom 90. rokov musela spievať po baroch a robiť za 300 korún výchovné koncerty, bola to poriadna škola pokory. Dnes si o to viac vážim každý koncert a som vďačná za každú predanú platňu. Pritom moje piesne treba počúvať pozornejšie, pretože majú v sebe nielen bohatý hudobný aranžmán, ale aj texty s istým posolstvom, s ktorými sa môžem v duši stotožniť."
Hoci česká Janis Joplin, ako ju mnohí prezývajú, na javisku vyzerá ako stelesnenie sebavedomia, opak je pravdou. Predtým, než kývla na koncert v pražskej Lucerne, dlho váhala. Bála sa, že naň nepríde dosť ľudí.
"Vôbec nie som taký suverén, ako vyzerám," vraví interpretka známej piesne Jednoho dne se vrátíš z filmu Tenkrát na západě. Tá nemôže chýbať na žiadnom jej koncerte, hoci sa netají tým, že jej už roky lezie na nervy.
"Koľkokrát začnem koncert a už počujem: ´Tenkrát na západě!´ Môj syn Adam už prevracia oči. Vie, že som z toho na nervy. Už dlhší čas si vravím, čo by bolo, keby som ju dala hneď na úvod koncertu. Či by tam ľudia vôbec ostali. Alebo by hneď šli domov? Fakt by ma zaujímalo, či by v sále niekto ostal," polemizuje V. Špinarová, ktorá tento pokus zatiaľ neuskutočnila. Aj v Košiciach bola táto pieseň jedným z prídavkov.
Dáma, o ktorej sa hovorí, že má najkrajší hlas v Čechách, je vyštudovanou chemičkou a jej mamička sa dlho nevedela zmieriť s tým, že jej dcéra spieva.
„Chcela zo mňa mať učiteľku. Nepáčilo sa jej, že chodím ako nedospelá slečinka spievať po nejakých čajoch. Schytala som kvôli tomu niekoľko faciek." Ani tie ju však od spevu neodradili.
Ako speváčka bola už od mlada obklopená mužmi. "Musím sa priznať, že som sa v ich spoločnosti cítila lepšie ako v dievčenskej. Mám síce pár celoživotných kamarátok, ale inak vyhľadávam skôr mužskú spoločnosť." Práve na čajoch o piatej, kam chodievala spievať už ako 15-ročná, sa prvýkrát zamilovala.
"Vždy som však mala ňuch na tých najväčších ´ranárov´," priznáva V. Špinarová, ktorej partneri boli prevažne umelci.
"Najprv to bol diskdžokej, potom spevák, mojím prvým manželom bol muzikant Ivo Pavlík, potom som preskočila na speváka až som si povedala, že muzikantov už bolo dosť a presedlala som na obyčajných chlapov."
Ale ani tieto vzťahy jej nevydržali na veky vekov. "Vždy, keď som sa vydávala, som však bola presvedčená, že je to až do smrti. No udržať si dnes celoživotný vzťah nie je vôbec jednoduché. Priznávam pritom aj svoj podiel viny. Spolužitie so mnou rozhodne nie je ľahký oriešok," zamýšľa sa nad témou vzťahov Věra, ktorá sa však momentálne zaprisaháva, že o žiadnom partnerovi nechce ani počuť.
"Mám domček na dedinke, som obklopená prírodou, mám vnučku, viac k šťastiu nepotrebujem. Myslím si, že na vzťah už nemám."
Život bez partnera má podľa nej veľa výhod. "Keď raz skúsite, že vám nikto do ničoho nehovorí a nemusíte nič riešiť… S chlapmi to nie je vždy ľahké. Nechcem už zažívať kŕče v žalúdku z toho, kde je, kedy príde… To ma už nebaví. Nehovorím, že nemám chvíľky, keď mi príde clivo a poviem si, aké by bolo fajn, mať teraz pri sebe niekoho, s kým by som sa mohla dobre porozprávať. Potom si však spomeniem na bývalé vzťahy a veľmi rýchlo ma tieto myšlienky prejdú," vraví s úsmevom speváčka.
Ako svojho osudového muža momentálne označuje syna Adama. Ten je aj kapelníkom jej sprievodnej skupiny.
"Spolupráca so synom je skvelá. To je skutočne muž môjho života. Mnohí sa nás pýtajú, či sa nehádame, či nám nehrozí ponorka. To skutočne nie. Obaja sa navzájom rešpektujeme," vraví Věra, ktorej vraj najväčšiu radosť vie momentálne urobiť to, keď si môže užívať pohodu svojho domova.
"Vyliezť ráno na terasu s kávičkou v ruke, sadnúť si a počúvať, ako štebotajú vtáčiky. To milujem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
