Jiří Mádl z posteľných scén nemá radosť

Jiří Mádl (25) je jedným z najobsadzovanejších českých hercov svojej generácie. Ako študent gymnázia chodil do kina aj trikrát týždenne.

Odkedy sa preslávil úlohou teenagera Jáchyma v komédii Snowboarďáci, chodieva po česko-slovenských multiplexoch, kde predstavuje niekoľko filmov ročne. Aj do Košíc nedávno prišiel s filmovou delegáciou snímky Eštebák. Kým sme sa rozprávali, na obrazovke bežala reklama na ďalší film, v ktorom hrá hlavnú úlohu – Probudím se včera.

„Už niekoľkokrát som povedal, že najradšej mám vždy film, ktorý ide práve do kina. Nie preto, že by som ho chcel najviac predávať, no človek to najviac vníma, je v tom najviac citovo zaangažovaný. No čo sa týka Eštebáka, myslím, že to bude môj top film ešte veľmi dlho," povedal J. Mádl na margo snímky slovenského režiséra Juraja Nvotu.

Zahral si v ňom hlavnú mužskú postavu, Adama. „Považujem ju za moju životnú rolu. Jej rozsah je totiž obrovský."

Mádl je zároveň rád, že sa niekto do tejto témy pustil. „Je totiž zatiaľ dosť nevyužitá. Doposiaľ som videl jediné jej spracovanie v nemeckej snímke Životy tých druhých. A pritom sme sa v Ústave pamäti národa dozvedeli, že v Československu bolo odpočúvaných 600-tisíc ľudí! Veď to je takmer celá Bratislava. To je hrozné!"

Pre Eštebáka prišiel o štipendiá v New Yorku

Pre Eštebáka zrušil herec aj plánovaný študijný pobyt v New Yorku. Kvôli tomu prišiel o štipendiá.

„S Terkou Voříškovou (česká herečka, pozn.red.) som cestoval na natáčanie filmu 'V znamení koňa' a bavili sme sa o tom, že o dva mesiace odlietam do Ameriky. A ona mi vraví: 'Už sa tešíš, čo? Už ťa nič neodradí od toho, aby si šiel.' A ja na to, že by mi v tom zabránila len nejaká životná rola. Niečo veľké, koprodukčné, čo má význam. Docestovali sme, vošiel som do maskérne a pípla mi sms-ka od pani producentky, že mi chce ponúknuť hlavnú rolu v koprodukčnom filme."

Mádl to považoval za Terkin kanadský žartík. Že sa na neho s niekým dohodla.

"No keď sa zaprisahala, že s tým nič nemá, zavolal som späť a dohodol sa, že mi pošlú scenár. Ešte stále som však dúfal v to, že to bude nejaká hlúposť. No nebola. A tak som New Yorku posunul o rok a medzitým natočil ďalšie dva filmy – Štyri slnká a Prebudím sa včera."

Natáčanie ho pripravilo o spánok

Český herec sa však netají tým, že ponuky prijímal s istou mierou strachu. „'Eštebák' ma totiž tak vyčerpal, že som mal problémy so spánkom. Bolo to veľmi náročné. 'Štyri slnká' som si užil a herecky takpovediac zhltol. Ale keď prišla ponuka na komédiu (Prebudím sa včera, pozn.red.), sám seba som sa pýtal, či to zvládnem. Obával som sa, či sa po dvoch drámach dokážem prepnúť."

No jeho obavy sa nielenže nenaplnili, ale stal sa pravý opak.

„Nikdy som sa necítil v lepšej forme. Bol som rozohraný a tým, že som zmenil žáner, som mal pocit takého príjemného nadýchnutia sa. Potvrdil sa mi fakt, že omnoho horšie ako takýto filmový ´záprah´ je, keď človek dlhšie netočí a musí prežívať tie nervy a pocity, že nebude môcť hrať, že pred prvým natáčacím dňom zvracia..." vraví Jirka, ktorý vraj s pribúdajúcim vekom zvláda niektoré veci ťažšie ako kedysi.

„Človek, samozrejme, cíti, že má skúsenosti, že niečo dokáže, no zároveň sa od neho očakáva čím ďalej, tým viac a to je neskutočný záväzok. Preto som každým filmom nervóznejší a nervóznejší."

Randí s kráskou

Natáčanie komédie zo študentských čias však malo pre mladého herca ešte jeden bonus. Dal sa vďaka nemu dokopy s jednou z najkrajších českých herečiek, Evou Josefíkovou (22).

Jirka kvôli tomu dokonca porušil svoje nepísané pravidlo o tom, že herečky, s ktorými točí posteľné scény, rovno škrtá zo zoznamu potenciálnych partneriek.

„Doteraz to vždy tak bolo. Teraz sa to po prvýkrát nepotvrdilo. Nejako sme to 'prekusli'," vraví J. Mádl, ktorý z erotických scén nemá žiadnu veľkú radosť.

„Ležím tam skoro nahý, zväčša je mi zima, okolo sú kvantá ľudí. Treba dávať pozor, aby nebolo vidieť príliš veľa, ani príliš málo, aby som partnerku kvôli svetlu a kamere nezakryl... A najhoršie je, že sa musím tváriť, ako ma to baví."

Kým posteľné scény ho radosťou nenapĺňajú, natáčanie v školských laviciach si užil. „Tým, že sa netočí chronologicky, natáčali sme celý prvý týždeň v škole. Zrazu som niekoľko dní deň čo deň zasadal do školskej lavice a bolo to úžasné. Užili sme si nesmierne veľa zábavy."

V škole skoro prepadol

Škola J. Mádla bavila aj ako študenta. „Prvé roky na osemročnom gymnáziu som bol vyznamenaný. A bol by som býval stále, keby neexistovali také hriechy ľudstva ako fyzika a matematika. Na počudovanie, chémia mi šla veľmi dobre."

Zato za správanie „zožal" štyrikrát podmienečné vylúčenie zo školy. „Zachraňoval som to potom divadelnými vystúpeniami."

Keďže od detstva športoval, kvôli hokeju mal čiastočne individuálny plán. „Keď som potom kvôli herectvu potreboval úplne individuálny, povedal mi riaditeľ, že mi ho dá, pretože študijné výsledky mám dobré. Ale že si musím zlepšiť správanie. Tak som ho zlepšil. No študijné výsledky šli totálne dole. Mal som trojky, štvorky a raz som skoro prepadol. Už som to skrátka nestíhal. Zato študentský život – keď som bol v škole – som si užíval plnými dúškami. A zaujímavé je, že maturitu som zvládol na vyznamenanie."

Po skončení školy za ním dokonca prišiel dedko a priznal sa mu, že gymnázium, ktoré navštevoval, on kedysi založil.

Z Jirkových neslávnych študijných výsledkov posledných rokov si však vraj ťažkú hlavu nerobil. „Aj on mal svoje na rováši. Hral futbal a z Dynama do Sparty nemohol prestúpiť kvôli tomu, že stále niekoho zranil," usmieva sa J. Mádl, ktorý je známy aj tým, že sa vo filmoch neangažuje len ako herec.

Jeho parketou je najmä scenáristika, ktorú v Amerike aj študuje. Na svojom konte má dokonca dva hotové scenáre.

Študuje v Amerike

„No keďže som veľmi poverčivý, nechcem o nich hovoriť." Najradšej by vraj pritom bol, ak by sa do ich spracovania pustil niekto vtedy, keď on bude za veľkou mlákou.

„Vidím totiž, ako chodia scenáristi na pľac a strašne trpia, keď zistia, že im do textu niekto zasiahol."

Pre štúdium v Amerike sa rozhodol najmä preto, že je tam scenáristika na vyššej úrovni.

„V Európe sa veľmi fláka. Tu majú ľudia pocit, že je to slobodné povolanie jednej individuality, a keď to preženiem, tak až taký dadaizmus, že človek príde a niečo geniálne len tak vypľuje. Pritom je to celkom inak. Sú to hodiny premýšľania a v New Yorku nás naučili, že aj kooperácia. Jeden človek píše, ale potrebuje množstvo pripomienok od rôznych ľudí. Ja keď u nás dostávam scenáre, veľmi často sú nedorobené. Vždy som to cítil. Ešte nikdy som si netrúfol 'kecať' pri filmovačke do réžie, ale od prvého filmu som rozprával do scenárov a prepisoval ich."

Na New Yorku ho láka aj fakt, že tam musel začínať od nuly. „Nemal som tam žiadne pozadie. Neskôr sa moji spolužiaci, samozrejme, dozvedeli, že som herec, ale nič to neznamená, nijak to človeka nelimituje. Nechcem tým, samozrejme, povedať, že by ma popularita v Čechách iba limitovala. Mám radosť z toho, keď ľudia moju prácu ocenia. A dokonca aj z toho, ak sa im to nepáči a na ulici na mňa kričia: 'Ty kretén!' Vtedy sa vždy usmejem a poviem si: 'Je to dobré, videl si to.' No na druhej strane to, že človek stále cíti na sebe pohľady, býva veľmi vyčerpávajúce."

Nedokáže leňošiť

Ani v čase, keď Jirka nenatáča, nezaháľa. „Založil som si filmovú produkciu, takže by sme chceli robiť film a venujem sa aj výrobe reklám. Dlhodobé leňošenie by totiž nebolo nič pre mňa. Vyvaľovať sa pri mori vydržím tak nanajvýš tri dni," dodáva so spokojným úsmevom J. Mádl.