Vždy som vedela, že vodičský preukaz je nutný a potrebný, a je len otázkou času, kedy ho budem viac alebo menej potrebovať," prezradila.
Prvé auto, v ktorom sedela za volantom, bola Škoda Felicia. "Tajne som ho vytiahla manželovi z garáže. On o tom nevedel a ja som zasa nevedela o tom, ze šoférujem bez rozsvietených svetiel. Bolo to v novembri, samozrejme, že ma predbehli a zastavili policajti..."
Momentálne má A. Gaja ročný mercedes triedy B. "Som s ním veľmi spokojná, pre mňa je to další člen rodiny. Starám sa o neho po každej stránke - sama si ho čistím, leštím, samozrejme upratujem aj interiér, k farbe auta som si dopasovala aj vankúše na zadné sedadlá a tiež pohodlné deky. Deky majú široké využitie pre auto či v lete či v zime, na driemkanie, na pikniky, dcéry sú krasokorčuliarky a tak deky okrem iného využívam aj na pobyte na zimnom štadióne."
Spolu s manželom má A. Gaja veľmi kladný vzťah aj ku karavanom, ktorým zvyknú spolu s troma dcérami chodiť na dovolenky. "Karavany milujem! Sú to veľké, pohodlné autá, s prísľubom okamžitého ubytovania, ktoré sú dopredu určené pre dobrodružstvo. Šoférovala som a dodnes šoférujem karavan - obytný dom značky Fiat Ducato, taký velký s kabínou na spanie hore nad šoférom. Niekoľkokrát som zobrala deti a išli sme naprieč Slovenskom, keď bol manžel zaneprázdnený - za rodinou, za športom, na športové sústredenia. Keď sa nám chcelo spať, zakotvili sme v hocijakom meste na veľkom parkovisku pred nejakým veľkym supermarketom, kde sa dobre parkuje a spali sme tam. Ráno sme mali ako prví čerstvé rožky, ja som v karavane uvarila čaj, párky. Zapli sme chladničku na autobatériu, naložili do nej nákup a štartovali dalej."
Samozrejme, že obsluha karavanu je trošku náročnejšia ako pri bežnom aute. "Musela som sa naučiť obsluhovať plynovú bombu, elektrospotrebiče na autobatériu vrátane televízora, obsluhovať chemické WC, sprchu, napájanie vody a mnoho ďalšieho."
Najdlhšiu trasu odšoférovala sama a bez dlhšej prestávky s kamarátkou a deťmi, keď išli z Košíc na Makarskú riviéru. "Musela som šoférovať sama, blúdiť Budapešťou, platiť si diaľničné poplatky a hlavne odolávať neskutočnej únave. Keď som už bola veľmi unavená zo šoférovania, najviac mi pomohlo odparkovať auto a v tieni na tráve na deke si polhodinku podriemkať."
Dnes má odjazdených približne 140 000 kilometrov a sedela už za volantom kadejakého auta. "Keďže manžel má dosť zaujímavý vozový park, tak ja ovládam naozaj všetky typy áut a prevodoviek. Možno raz si urobím vodičák aj na kamión. Veľmi zaujímavé šoférovanie pre mňa bolo v autách ako Volskwagen Multivan alebo Chevrolet Avalanche. Pamätám sa na prvú jazdu vo Volskwagene Multivan - pri prvom tankovaní na pumpe som nedokázala nájsť otvor do palivovej nádrže, kde sa to auto vlastne tankuje. Prišiel mi to ukázať pracovník pumpy, že vchod je na strednom stĺpiku auta..."
Keďže za volantom strávila už pomerne veľa času, na svojom konte ma aj skúsenosti s políciou. Aj tie dobré, aj tie zlé. "Najviac bolia tie nepríjemnosti, ktoré vznikli naozaj kvôli maličkostiam, ako napríklad prenosná značka, 80-ka na diaľnici niekde pri Dechtároch, lebo na túto osemdesiatku tam som nebola zvyknutá. Išla som za kamiónom, nevidela som pred kamión, mala som tempomat nastavený na 110... A bol z toho samozrejme problém. Vyjednávala som, no policajti boli neúprosní, zásadoví a nič ich nezaujímalo," dodala na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
