ej spoločnosti Pan Am, ktoré ešte neodbočilo z dráhy. Vyžiadala si 583 ľudských obetí a stala sa najtragickejšou leteckou nehodou všetkých čias. Dnes opíšeme druhú najtragickejšiu nehodu v dejinách civilnej leteckej dopravy a súčasne vôbec najtragickejšiu jediného lietadla, zhodou okolností opäť jumbo. Ide o tragický let JAL 123.
Dňa 12. augusta 1985 o 18.12 hod. miestneho času odštartovalo z tokijského letiska Haneda lietadlo spoločnosti Japan Airlines k letu JAL 123. Malo pristáť na letisku Itami v meste Osaka, vzdialenom len okolo 400 km. Let mal trvať 54 minút. Na palube lietadla typu B747-100SR, ktoré malo poznávaciu značku JA8119, bolo 509 cestujúcich a 15-členná posádka.
Vyvinutá pre Japan Airlines
Možno spomenúť, že verzia jumba, označená B747-100SR, bola vyvinutá špeciálne pre japonské aerolínie Japan Airlines (JAL), ktoré pre domáce linky medzi veľkými mestami potrebovali lietadlo s veľkou kapacitou a relatívne krátkym doletom. Doplnkový symbol SR v typovom označení znamená short range, teda krátky dolet. Lietadlo malo totiž zníženú kapacitu palivových nádrží, čo umožnilo zvýšiť počet cestujúcich až na 550. Celkovo bolo vyrobených len sedem lietadiel 747-100SR, všetky pre JAL.
Vyrobili len sedem kusov
Venujme sa ale tragickému letu JAL 123. Po vzlete, keď lietadlo práve vystúpilo do cestovnej výšky 7 300 metrov, sa zo zadnej časti ozvala silná rana, pripomínajúca výbuch. Nebolo však ihneď zrejmé, čo sa vlastne stalo. Posádka okamžite oznámila riadeniu letovej prevádzky núdzový stav a požiadala o povolenie letieť späť na letisko Haneda.
Lietadlo sa nedalo ovládať
Následne posádka žiadala o povolenie pristáť na americkej leteckej základni Yokota Air Base, potom opäť žiadala o pristátie v Tokiu. Pri klesaní na výšku 4 100 metrov posádka oznámila, že lietadlo sa nedá riadiť. Boeing klesal ďalej až na výšku 2 100 metrov, potom opäť stúpal až do výšky 4 000 metrov. Pretože došlo k výpadku celého štvornásobne zálohovaného hydraulického systému smerového a výškového ovládania lietadla, riadila posádka lietadlo len zmenou ťahu motorov.
Japonci odmietli americkú pomoc
Lietadlo neustále menilo smer, niekoľko ráz prudko stúplo a opäť kleslo. Napriek nadľudskému úsiliu sa však posádke nepodarilo lietadlo naviesť na pristátie a neriadené lietadlo narazilo vo výške 1 460 metrov do úbočia hory Takamagahara. Americké vojenské lietadlo C-130 Hercules objavilo trosky nešťastného jumba už 20 minút po katastrofe, ešte za denného svetla. Americké letectvo ponúklo Japoncom pomoc, tí ju však odmietli.
Záchranári prišli neskoro
Vrtuľník japonských síl sebaobrany objavil vrak lietadla až v noci, pričom pilot oznámil, že nevidí žiadne náznaky, že by niekto katastrofu prežil. Na základe toho bolo rozhodnuté vyslať záchranné zložky k lietadlu až ráno. Neskôr sa ukázalo, že to bola fatálna chyba. Keď záchranári dorazili k troskám lietadla, našli štyroch živých ľudí. Jeden z nich povedal, že v noci počul stonanie a výkriky mnohých ďalších ľudí, ktorí však nakoniec svojim zraneniam a chladu podľahli. Katastrofu tak neprežilo 520 cestujúcich a členov posádky.
Praskla zadná priehradka
Čo však spôsobilo túto vôbec najväčšiu „sólo“ katastrofu dopravného lietadla? Vyšetrovanie čoskoro ukázalo, že po dosiahnutí letovej výšky 7 300 metrov praskla zadná priehradka (stena) trupu, oddeľujúca pretlakový priestor kabíny pre cestujúcich od nepretlakovej kužeľovitej zadnej časti, na ktorej sú upevnené chvostové plochy. Vzduch z kabíny v podstate „vtrhol“ dovnútra vertikálneho stabilizátora a doslova ho (spolu so smerovým kormidlom) roztrhol. Výsledkom bola strata smerovej stability lietadla a prakticky jeho neovládateľnosť.
Nedbanlivo vykonaná oprava
Ďalšie vyšetrovanie sa sústredilo na príčiny pretrhnutia zadnej priehradky. Pri skúmaní histórie lietadla sa ukázalo, že 2. júna 1978 narazilo pri pristávaní na letisku v Osake pomerne silno zadnou časťou trupu na dráhu, pričom došlo k jej poškodeniu vrátane spomenutej priehradky. Ukázalo sa, že technici firmy Boeing nevykonali opravu poškodených miest v súlade s technologickými predpismi, čo postupne viedlo k vzniku únavovej trhliny a následnému pretrhnutiu priehradky. Táto nedbanlivosť stála 520 ľudských životov.
Časť trosiek lietadla. Ak by záchranári prišli na miesto nešťastia skôr, zachránilo by sa pravdepodobne viac ľudí.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
