História sa opakuje – aj keď za celkom iných okolností. Neodchádzajú však už z holých existenčných dôvodov, ako to bolo kedysi v 19. storočí i na začiatku 20. storočia, keď do ďalekej cudziny odchádzali – či už z donútenia alebo jednoducho za prácou - mnohí talentovaní Slováci. Jedným z nich bol aj muž, ktorý významnou mierou prispel k rozvoju rádiotelegrafie. Je ním Jozef Murgaš.
Narodil sa 17. februára 1864 v Jabrikovej (dnes časť Tajova). Základnú školu absolvoval v Tajove, potom študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Od detstva bol veľmi nadaný, pekne kreslil a zaujímal sa o vtedy ešte len sa rozvíjajúcu elektrotechniku. Po maturite študoval (v rokoch 1880-1882) na bratislavskom seminári, ďalšie dva roky na seminári v Ostrihome. V Ostrihome mu nadriadení dovolili využívať fyzikálne laboratórium na experimenty.
Po vysvätení štúdium maliarstva
V roku 1888 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Vtedajší známi slovenskí maliari, B. Klemens a D. Skutecký si všimli Murgašovo maliarske nadanie a zo Skuteckého iniciatívy bol Murgaš v roku 1889 prijatý na maliarsku akadémiu v Budapešti, kde študoval do roku 1890. Potom štyri roky študoval maliarstvo v Mníchove. Maľoval najmä sakrálne motívy, slovenské krajiny a slovenské osobnosti.
Z fary na faru
Kvôli svojmu patriotizmu mu však nebolo dovolené štúdiá dokončiť a musel nastúpiť ako kaplán na tie najchudobnejšie fary – neustále ho prekladali, pričom postupne pôsobil v Chrenovci, Slovenskej Ľupči, Dubovej a Lopeji. Vo všetkých kostoloch, v ktorých ako kňaz pôsobil, namaľoval oltárny obraz (v Lopeji sa zachoval dodnes). V dôsledku neustálych konfliktov s biskupským úradom sa Murgaš rozhodol v roku 1896 emigrovať do USA.
Povzniesol slovenskú osadu
Tam mu bola pridelená fara v novozaloženej baníckej osade Wilkes Barre (štát Pennsylvania), v ktorej žilo okolo tristo slovenských rodín. V osade zriadil školu, knižnicu, telocvičňu, ihriská, kúpele a postavil nový kostol. Pretože nemal možnosť maľovať, začal sa opäť venovať prírodným vedám, a to najmä elektrotechnike. Zriadil si laboratórium, v ktorom študoval možnosti rádiotelegrafie, teda bezdrôtového prenosu textu. Jeho článok v časopise Tovaryšstvo, uverejnený v roku 1900, poukazuje na pokrok, ktorý pri štúdiu možností rádiotelegrafie dosiahol.
Prvé patenty v roku 1904
Svoju prvú patentovú prihlášku, týkajúcu sa nového spôsobu prenosu správ, podal Murgaš 2. októbra 1903. Federálny patentový úrad vo Washingtone udelil Murgašovi v roku 1904 prvé dva patenty. Prvý sa týkal zariadenia na bezdrôtovú telegrafiu, druhý spôsobu prenášania správ pomocou bezdrôtovej telegrafie.
Dvojtónový systém
Podstatnou novinkou Murgašovho vynálezu bolo to, že na prenos správ pomocou Morseovej abecedy (pozostávajúcej z bodiek a čiarok) použil dvojtónový systém – na prenos čiarok a bodiek sa používali dve rôzne frekvencie. Do histórie vošiel deň 23. november 1905, keď Murgaš zorganizoval rádiové spojenie, pri ktorom starosta Wilkes Barre vyslal správu starostovi mestečka Scranton, vzdialeného 30 kilometrov.
Navštívil ho prezident
V roku 1905 navštívil Murgašovo laboratórium prezident USA Theodore Roosevelt. V období rokov 1907 až 1911 bolo Murgašovi udelených ďalších jedenásť patentov. Murgaš bol aj známym zberateľom húb, nerastov, rastlín a hmyzu a jeho zbierka obsahovala okolo 9 000 motýľov z celého sveta.
Úsilie za samostatnosť
Počas prvej svetovej vojny sa Murgaš angažoval v úsilí o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov a bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Zorganizoval medzi Slovákmi zbierku s výťažkom jeden milión dolárov, určeným na základný valutový fond Československa. Na Slovensko sa Murgaš vrátil v roku 1920 a chcel sa tu usadiť natrvalo.
Jeho služby doma nechceli
Plánoval vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, ale úrady mu to neumožnili. Znechutený Murgaš sa vrátil do USA, kde (vo Wilkes Barre) zomrel 11. mája 1929. Podľa životného príbehu Jozefa Murgaša vzniklo v roku 2008 v Radošinskom naivnom divadle predstavenie Niekto to rád slovenské.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
