Väčšinu prítomných pri voľbe Miss Slovensko 2012 odzbrojila svojou prirodzenou krásou, pôvabná 178 cm vysoká slečna s nádhernou záplavou blond vlasov z malej dedinky Kolačkov (okres Stará Ľubovňa), Júlia Kollárová.
Nie je vám trochu ľúto, že ste sa po zisku titulu Miss prirodzená krása nedostala medzi tri najlepšie dievčatá?
- Viete, že ani nie. Ja som tak rada, že som sa prebojovala do finálovej šestice, že som vlastne šťastím bez seba. Je to pre mňa veľký úspech a najlepším trom úprimne blahoželám. Porota vybrala správne. A čo si od účasti tejto súťaže sľubujem do budúcnosti? Radšej vôbec nič, pretože ak si človek robí veľké plány a potom sa náhodou niečo zlého privodí, býva často sklamaný. A o to rozhodne nestojím.
Naplnila súťaž Miss Slovensko vaše predstavy?
- Samozrejme. Poznala som veľa zaujímavých ľudí, úžasný dievčenský kolektív a zrejme sa aj pre mňa na základe mojej účasti vo finále tejto súťaže niečo zaujímavého do budúcna naskytne. Uvidíme, nechám sa prekvapiť. Momentálne je pre mňa najdôležitejšie štúdium práva na Paneurópskej škole v Bratislave. Čaká ma skúšobné obdobie a hlavne z testov z rímskeho práva mám veľké obavy. Musím sa tak teraz predovšetkým veľa učiť. Raz by som sa rada venovala právu, a keď budem šikovná, môžem si tak aj slušne zarobiť.
Pochádzate z piatich detí. Boli na vás rodičia prísni, alebo ste ako jediné dievča mala v rodine nejakú výnimku?
- Ani by som nepovedala. Všetci sme museli mamičke rovnako pomáhať, pretože toho mala občas doma nad hlavu. Päť detí, je päť detí... Takže sme mávali rozpísané úlohy, ja som najradšej vysávala, ale zametanie ma absolútne netešilo. Ako dievča som sa pochopiteľne pohybovala najmä v kuchyni, a tak aspoň viem dobre variť, najradšej bryndzové halušky.
Odmalička hráte a spievate v rodinnej cimbalovej kapele Kollárovci, ako kombinujete vystúpenia so štúdiom?
- Mám hudbu veľmi rada, všetci súrodenci sme k nej zdedili vzťah, zrejme hlavne po otcovi, ktorý nádherne spieva. Ale aj mamka má hudobný sluch. Folklór sa mi páči a som presvedčená, že aj v dnešnej dobe anglicko-americkej hudobnej produkcie majú medzi poslucháčmi svoje miesto aj ľudovky. A pri hre na husle alebo na violončelo si skvele odpočiniem. Vždy si na dobrú hudbu čas nájdem.
Kto vás prišiel na finále povzbudiť. Máte priateľa?
- Nie, zatiaľ som sama. Do Bratislavy za mnou prišli rodičia s najstarším bratom, ostatní nemohli, pretože mali v tom čase hudobné vystúpenie. Ale až sa vrátim domov, určite to všetci oslávime. Dnešný finálový večer si chcem užiť hlavne s finálovými dievčatami, pretože sme boli dlho v pracovnom strese a radi by sme sa trochu zabavili. Aspoň sa trošku uvoľníme...
Autor: Julius Nosko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
