V našom „katastrofickom“ seriáli sme už opísali celý rad katastrof a havárií, ktoré si vyžiadali väčší či menší počet obetí. Zatiaľ sme však nikdy neopisovali haváriu, ktorá stála nie desiatky či stovky ľudských životov, ale ktorej obete sa už rátajú na desaťtisíce. Ide o vôbec najväčšiu priemyselnú haváriu v histórii. Stala sa v indickom meste Bhópal.
Vyrábal insekticíd Sevin
Americký koncern Union Carbide Corporation postavil v meste Bhópal, ktoré je hlavným mestom stredoindického štátu Madhjapradéš (má vyše 60 miliónov obyvateľov), závod na výrobu prostriedku na hubenie hmyzu (insekticídu), ktorý sa predával pod obchodným označením Sevin. Tento závod vyrábal od roku 1977 okolo 2 500 ton Sevinu ročne. Pretože však začiatkom 80. rokov začal predaj Sevinu v Indii klesať, musel výrobca kvôli znižovaniu nákladov vykonať mnohé úsporné opatrenia.
Sobotňajšia údržba
Išlo o znižovanie počtu zamestnancov, predlžovanie intervalov údržby či používanie lacných náhradných dielcov namiesto originálnych. Uvažovalo sa aj o zatvorení fabriky. V sobotu 2. decembra 1984 bola výroba vo fabrike kvôli údržbe zastavená. Robotníci dostali za úlohu natrieť veko nádrže, ktorá obsahovala kvapalný metylizokyanát (CH3NCO), o čom ale robotníci nemali ani tušenia.
Prevrhnutá nádoba s vodou
Preto ani nikto nevenoval pozornosť prevrhnutiu nádoby s pitnou vodou, ktorá cez netesniace veko natiekla dovnútra. Bohužiaľ zmiešaním vody s metylizokyanátom došlo k vzniku exotermickej (teplo uvoľňujúcej) reakcii, v dôsledku ktorej sa metylizokyanát začal odparovať. Tlak v nádobe začal pomaly narastať, až pri prekročení určitej hodnoty došlo k otvoreniu bezpečnostného ventilu a úniku plynného a jedovatého metylizokyanátu.
Uniklo 20 až 40 ton plynu
Podľa rôzniacich sa odhadov uniklo do ovzdušia počas jednej až dvoch hodín približne 20 až 40 ton metylizokyanátu (stalo sa to krátko po polnoci na nedeľu 3. decembra). Vedúci zmeny síce zapol poplašné sirény, ale mnohé z nich nefungovali a nevarovali spiacich ľudí. Aj keď toxický plyn unikal cez 30 metrov vysoký komín, vysoká vlhkosť a ďalšie nepriaznivé atmosférické podmienky spôsobili, že vyparovaná látka vytvorila hustú hmlu, ktorá klesala na zem a „plazila“ sa po nej.
Plyn zasiahol štvrť chudobných
Nepriaznivý vietor zaniesol túto vrstvu do štvrti chudobných, ktorí si svoje obydlia postavili načierno v bezpečnostnej zóne (tento fakt neskôr využila firma Union Carbide pri svoje obhajobe). Jedovatý plyn spôsobil naleptanie slizníc, očí i pľúc. Akútne príznaky zasiahnutia týmto plynom sa prejavovali zvracaním, pálením v očiach, v nose i krku. Hlavnou príčinou úmrtia bolo potom zlyhanie dýchania. U niektorých ľudí vyvolal plyn vnútornú sekréciu, ktorá viedla k naplneniu pľúc tekutinou.
Presný počet obetí nepoznáme
Dôsledky tejto katastrofy boli desivé. Aj keď počet obetí nikto nedokázal presne stanoviť, odhaduje sa, že už v priebehu prvých troch hodín po úniku plynu zomrelo okolo 8 000 ľudí. Počet obetí však postupne narastal až na odhadovaných 20– až 25–tisíc, bola to najväčšia priemyselná katastrofa v dejinách ľudstva. Tí, ktorí zasiahnutie plynom prežili, mali nenávratne poškodené pľúca, tráviace ústrojenstvo, pohybový aparát i imunitný systém, navyše trpeli rôznymi neurologickými symptómami, zahrňujúcimi bolesti hlavy, depresiu, únavu či vyčerpanosť. Opäť sa len odhaduje, že celkovo bolo zasiahnutých až 500 000 ľudí.
Zanedbanie bezpečnostných predpisov
Vyšetrovanie tejto katastrofy odhalilo trestuhodné zanedbanie mnohých bezpečnostných predpisov a opatrení. Indická vláda požadovala od firmy Union Carbide odškodnenie vo výške 3 miliardy dolárov. Americká firma sa ale proti tomu odvolala na súde, pričom súdne „ťahanice“ trvali päť rokov. Napokon indická vláda súhlasila s mimosúdnym vyrovnaním vo výške 470 miliónov, pričom z tejto sumy sa len malá časť rozdelila obetiam.
Odsúdení po 25 rokoch
Odškodné bolo 250 až 530 dolárov na osobu, čo však v mnohých prípadoch nestačilo ani na zaplatenie lekárskej starostlivosti po obdobie piatich rokov od katastrofy. Ešte dlhšie sa ťahali súdne spory s obvinenými za túto nehodu. Až 7. júna 2010 – teda viac než 25 rokov po tragédii – odsúdil indický súd osem vedúcich pracovníkov za zabitie z nedbanlivosti na dva roky podmienečne a peňažnú pokutu vo výške okolo 1 800 eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
