Libor Hudáček, Dávid Skokan, Dávid Buc, Tomáš Bulík, Marek Bartánus, Peter Frühauf hokejovo vyrastali na východe. Svoje miesto našli v belasom tábore a po sobotňajšom víťazstve v Košiciach 2:1 po predĺžení mohli naplno oslavovať extraligový titul.
KOŠICE. V kabíne hokejistov Slovana bolo aj po poslednom zápase sezóny počuť východniarsky prízvuk. Bratislave k titulu pomohli aj hokejisti, ktorí vyrastali v Prešove, v Poprade, v Košiciach či v Spišskej Novej Vsi. Jedným z nich je skúsený 29-ročný obranca Peter Frühauf, prešovský odchovanec, ktorý hrával počas kariéry aj v Košiciach, no extraligového zlata sa dočkal až v belasom.
Ako sa vraví, koniec dobrý, všetko dobré? Nech už bola sezóna akákoľvek, spomínať na ňu budete len v najlepšom?
„Je to tak, ako vravíte. Ak sa nám aj počas sezóny nedarilo, boli sme terčom kritiky a to dosť často, všetko je už minulosť. Podstatné je, že my sme verili, že sme dobrý tím, verili sme partii, kolektívnemu duchu. A o to aj išlo v play-off. So Žilinou sme to dobre naštartovali, začalo sa nám herne dariť a postupne sme to gradovali až po posledný zápas.“
Najťažšie bolo zvládnuť šiesty zápas, v ktorom mali Košice na bratislavskom ľade prvý majstrovský mečbal?
„Bol to ťažký zápas. Ale ešte ťažší bol na psychiku piaty. Hrali sme dobre a dostali gól v predĺžení, trochu to nami zatriaslo. No do šiesteho stretnutia sme išli strašne nabudení. A videli ste, že sa to premietlo do nášho vydareného vystúpenia, presvedčivého výkonu.“
Oceliari mali v poslednom stretnutí výhodu domáceho prostredia. Bola to výhoda?
„V siedmom zápase je to podľa mňa, čo sa týka šancí, 50 ku 50. To domáce prostredie až tak nezaváži, akurát čo sa týka rozhodcov, môže byť zaujímavé. Lebo divák tlačí svojimi reakciami rozhodcu k vylúčeniam. Ale arbitri z Česka to udržali v správnych mantineloch. V tomto smere musím povedať, že až na malé výnimky odpískali celé finále dobre, korektne a tým pádom sa rozhodovalo na ľade.“
Získal titul lepší?
„Mužstvá boli maximálne vyrovnané, tak ako aj zápasy. Možno maličký rozdiel bol v tom, že chceli sme o niečo viac. Predsa len Slovan na ten titul čakal dlhšie a z Košíc väčšina chalanov už to zlato mala, poniektorí aj viac titulov. Trebárs aj pre mňa je to moja prvá majstrovská sezóna, veľmi som si prial konečne vyhrať extraligu.“
Museli ste prejsť cez Košice, Žilinu, Zvolen, Banskú Bystricu až do Slovana, aby ste sa ako východniar mohli tešiť v Bratislave...
„Radšej prejsť tých klubov viac ako byť v jednom mužstve roky a nikdy si na majstrovský pohár nesiahnuť. Neľutujem svoje rozhodnutie, v Slovane som sa dočkal.“
Dočkali ste sa aj preto, že máte v tíme Libora Hudáčka. Hoci je to mladý hráč, na ľade to zariadil tak, ako skúsený matador.
„Libor, to je taký pankhart. Myslím to v dobrom. On nemá nervy, čo ukázal aj v siedmom zápase. U neho psychika nehrá žiadnu rolu. Jednoducho išiel do toho a rozhodol. Má teda podobnú povahu ako brat Julo. Obaja sú takí splachovací, nerozhodí ich hocičo.“
