KOŠICE. Cestu do Košíc si naposledy našiel nedávno, keď svojim čitateľom prišiel osobne predstaviť svoju najnovšiu knižôčku s názvom Bosá v priesvitných šatách - Obrazy, texty, sentencie.
Držať už hotovú knihu v rukách je pre K. Peteraja zvláštny pocit. „V prvom rade sa o slovo hlási zvedavosť. Vždy pred vydaním knihy som veľmi zvedavý, ako naozaj bude vyzerať. Som totiž človek, ktorý sa celý život o knihy zaujíma. Nielen preto, že ich píšem, ale ich aj kupujem a zbieram," prezradil K. Peteraj.
Podľa neho by každá kniha mala byť v istom zmysle osobnosťou. „Existujú knihy, ktoré sú hrubé, nič vám nehovoria na prvý pohľad a sú doslova neosobné. Ťažko sa rozvárajú a ešte ťažšie sa čítajú. Naopak, existujú knihy, ktoré sa už na prvý dotyk veľmi príjemne chytajú do rúk. Už keď ich chytíte do dlane, máte k nej vzťah. Hoci ste ju ešte nečítali, viete, že ju máte rád. Dôležitá je tiež vôňa knihy. Zacitujem francúzskeho básnika Mallarmého, ktorý povedal, že roztvárať novú knihu, to je ako s panenstvom mladej dievčiny... Keď ide o moju knihu, tak vždy pred jej vydaním mám ambíciu postarať sa o to, aby kniha bola krásna, aby sa do nej čitateľ mohol poľahky zamilovať a aby jej našiel pekné miesto v domácej knižnici..."
Preto sa vždy zaujíma aj o technické záležitosti, ktoré sa dejú s jeho textom, keď ho odovzdá do vydavateľstva.
„Potom je to však všetko mimo mňa. Či už báseň, alebo pesničkový text si potom začnú žiť svojím životom. Rád hovorím, že potom už patria svojim čitateľom a poslucháčom. Už nie sú moje, už sú ich majetkom. Ja sa potom už len snažím nastražiť uši a čakám, aké budú reakcie. Najhoršie je, keď nie sú žiadne. To je pre autora to najhoršie, čo ho môže postretnúť. Keď sa stretnem s prudšou reakciou, hoci aj negatívnou, že niekoho moje texty napríklad popudili, tak nevadí. Väčšinou však – musím poklopať na drevo – sú tie reakcie pozitívne. Som rád, keď niekto za mnou príde a povie, že sa mu moje básne či texty páčia. To potrebuje každý autor. Je príjemné počuť chválu. Bez toho, aby som bol nejaký egomaniak, musím povedať, že pochvalu mám rád. Veď kto nie?"
Z faktu, že väčšinou skladby, ku ktorým napísal texty, ľudia pripisujú spevákom, smutný nie je.
„Viete, napriek tomu, že dokážem byť aj pred davom suverénny, tak som takpovediac 'medioplachý'. Nerád sa vystrkujem - už keď treba v médiách prezentovať novú knihu, tak som z toho nesvoj, nerobí mi to dobre. Dobrý autor má byť pri zemi a nemal by sa vzďaľovať od normálneho života, aký všetci žijeme. Ja veľmi dobre chápem, že pre ľudí to bude vždy 'Vyznanie' Mariky Gombitovej, 'Balada o poľných vtákoch' Mira Žbirku a nikdy nie moje skladby... Na druhej strane si však myslím, že tí, ktorí sa o to čo i len trochu viac zaujímajú, vedia, že k týmto skladbám som napísal texty práve ja. Je to však osud všetkých textárov, že ostávame tak trochu v tieni spevákov."
Rád hovorí s čitateľmi
Hoci prezentovanie samého seba v médiách nemá rád, prísť medzi svojich fanúšikov predstaviť im novú knihu, to je trochu iná káva. „Veľmi rád hovorím s čitateľmi, zaujímajú ma ich reakcie. Pri tejto mojej najnovšej knihe o to viac, že je svojím spôsobom špecifická a unikátna." Z
bierka Bosá v priesvitných šatách - Obrazy, texty, sentencie je výsledkom spolupráce s výtvarníkom Martinom Autustínom. K. Peteraj najprv rukou napísal úryvky básní na nepopísané vzácne japonské papiere a výtvarník M. Augustín k nim potom dokomponoval obrazy. Vzniklo tak unikátne umelecké dielo, ktoré predstavuje dva zážitky v jednom.
„Nie je v bežnom predaji, vydala sa z nej limitovaná edícia a mňa veľmi teší obrovský záujem o ňu. Práca na nej je však už za mnou a ja sa opäť nachádzam v tej chvíli, ktorú zažívam zakaždým, keď je kniha hotová – začínam od bodu nula."
Začínať zakaždým od začiatku nie je zrejme práve najpríjemnejší pocit... „Osud ma posunul týmto smerom. Samozrejme – byť autorom textov a básní – to je vec, ktorá má svoje priepasti, ale i výšiny. Žijem na omamnom kolotoči - raz som hore, o chvíľu dole. Svoj život však žijem rád a nemenil by som ho za iný, ani keby som v tom druhom mal na účte miliardy! Najväčšie šťastie v živote je, keď si niečo vysnívate a potom sa vám podarí to zrealizovať. Lebo veľa ľudí má vo svojom živote problém práve s tým, že si niečo vymyslí a potom z toho nič nie je, alebo si vymyslia takú hlúposť, ktorú sa zrealizovať ani nedá! A potom sú nešťastní."
Peteraj nešťastný nie je. „Myslím si, že naše miesto na svete je preto dôležité, lebo našim poslaním je rozdávať okolo seba pozitívnu energiu, robiť ľuďom dobre. Pohladkať ich, keď to potrebujú, prispieť nejakým pekným zážitkom do ich sveta. Chcem ľudí spájať, nie rozdeľovať. Chcem ich naladiť na jemnejšie citové vlny, aby zistili, že všedný život nie je šedivý. Že je plný farieb, len ich treba hľadať. Mnoho krásnych vecí máme priam pod nosom, ale nevnímame ich. Jedno z poslaní poézie je, aby vracala ľudí do detského sveta. Nie však v zmysle – vrátiť ľudí do ich vlastného detstva, ale vrátiť ich do sveta, keď sa na všetko okolo seba dívali detskými očami. Keď bolo všetko zaujímavé a dôležité. Dostávať ľudí do príjemných nálad, to je jedná z vecí, prečo sú na svete autori."
Mal šťastie na ľudí
Na nedostatok šťastia v živote sa K. Peteraj nemôže sťažovať už aj kvôli tomu, že ako textár natrafil na veľa inšpiratívnych ľudí, v spolupráci s ktorými vznikli nezabudnuteľné pesničky.
„Na jednej strane je pre mňa istotne šťastie, že som mohol spolupracovať s Marikou či s Mekym, ale treba povedať aj to, že oni tiež mali šťastie, keď mohli pracovať so mnou – nie?" podotkol so smiechom. „Život je o tom, že v istej chvíli vám do cesty prídu nejakí ľudia a je na vás rozoznať, či sú to tí praví. To platí v láske, v práci, vo všetkých vzťahoch. Napríklad pri pesničkách to bolo často o chémii, ktorá musí medzi mnou a spevákom či speváčkou byť. Často to proste nešlo, nech sme sa akokoľvek snažili."
Ďalšia podstatná vec v živote je schopnosť udržať si priateľstvá.
"Netreba byť malicherný a rozvadiť sa, ako to často býva. Neraz sa ľudia pohádajú kvôli úplnej hlúposti a sú schopní dvadsať rokov sa nerozprávať. Ja mám to šťastie, že priateľov mám okolo seba stále tých istých od svojej osemnástky. Vždy sa máme o čom baviť, priateľstvo medzi nami naďalej funguje."
Vyrastal v čase, keď tu fungovala spoločná republika. „Preto nie som schopný oddeliť nás od Čechov. Vždy som mal na jednej úrovni Prahu, Bratislavu, Ostravu, Košice... Doposiaľ mám aj tu na východe skvelých kamarátov."
Vo svojej tvorbe považuje za najdôležitejšie to, aby mala schopnosť osloviť druhých.
„Nebojím sa povedať, že žijeme v zlom svete, a preto je nanajvýš dôležité prinášať ľuďom príjemné pocity. Často sa mi stáva, že ma ktosi osloví na ulici a povie mi, ako má rád niektorú z piesní, ku ktorej som napísal text. A pritom to už nie sú len staršie generácie, ale dostáva sa to do uší aj najmladším. Čo už pre mňa môže byť väčšia satisfakcia?"
Pochvala mu, samozrejme, urobí radosť. Aj sám však najlepšie vie, ako si dopriať pocit dobrej nálady.
„Niekedy stačí, keď som sám s dobrou knihou. Viete – existuje viacero druhov samoty. Niektorá je vynútená, keď človek osamie. Ja však mám rád ten druh samoty, keď som sám so sebou a dobrou knihou. Môžem byť úplne sám alebo s manželkou u nás na záhrade v altánku. Vezmem do ruky dobrú knihu, zapálim si cigaru a vychutnávam si pokoj. Je to možno trochu egoistická samota, ale rád si ju doprajem. Všimnite si, koľko ľudí uteká do krčiem. To všetko preto, lebo nedokážu byť sami, nevedia vydržať sami so sebou. Uniesť samého seba je niekedy ťažké... Ja som to tiež nevedel hneď od začiatku, musel som sám pre seba usporiadať isté veci, aby som to dokázal. Dnes mi preto urobí dobre aj taká banálna vec, ako je prechádzka po lese, počas ktorej mám dostatok času vyčistiť si hlavu, urobiť si v nej poriadok."
S manželkou, s ktorou má dvoch dospelých synov, si rozumie dnes už aj bez slov. „Preto nám nevadí byť spolu, nepotrebujeme nikoho tretieho. Keď sme spolu, samozrejme, že sa aj rozprávame, ale dokážeme spolu aj krásne mlčať. To však treba vedieť, to sa nedá len tak - naordinovať si. K tomu musí človek časom dospieť. Aj ja som kedysi rád vysedával s kamarátmi po kaviarňach, no potom som prišiel na to, že život je príliš krátky na to, aby som sa oberal takýmto spôsobom o lepšie zážitky."
Za lepší zážitok považuje aj posedenie s dobrou knihou v rukách. „Som knihomilný knihomoľ. Okrem mňa ešte hádam Boris Filan, Tomáš Janovic, Milan Lasica a Kornel Földvári. Práve s nimi rád chodievam na prechádzky, rozprávame sa o knihách. Vrchol blaha však pre mňa znamená prečítať si dobrú knihu," dodal na záver.
Profil
Dátum narodenia: 18. september 1945
Znamenie: Panna
Miesto narodenia: Bratislava
Ukončené vzdelanie: divadelná dramaturgia na VŠMU
Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia
Relax: knihy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
