Korzár logo Korzár
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Jean-François Champollion, zakladateľ egyptológie

Dávno zaniknuté civilizácie nám zanechali mnohé odkazy, či už v podobe stavieb, umeleckých artefaktov či predmetov dennej spotreby. Vyspelejšie civilizácie nám zanechali aj rôzne texty, z ktorých mnohé dodnes nevieme rozlúštiť.

Jean-François Champollion. Portrét z roku 1831, ktorého autorom je L. Cogniet, je v parížskom múzeu Louvre.Jean-François Champollion. Portrét z roku 1831, ktorého autorom je L. Cogniet, je v parížskom múzeu Louvre. (Zdroj: archív)

Dlho sa nedarilo rozlúštiť ani hieroglyfické písmo, ktoré vzniklo v starovekom Egypte najneskôr okolo roku 3000 pred n. l. K jeho rozlúšteniu zásadnou mierou prispel jazykovo mimoriadne nadaný francúzsky učenec, ktorému venujeme dnešnú časť nášho seriálu. Je ním Jean-François Champollion.

Narodil sa 23. decembra 1790 vo francúzskom mestečku Figeac. Bol obdarený výnimočným jazykovým nadaním a už ako päťročný sa sám naučil čítať a písať. Nepokoje počas francúzskej revolúcie znemožnili jeho pravidelné školské vzdelávanie. Napriek tomu už ako deväťročný vedel grécky a latinsky, ako 11-ročný čítal Bibliu v hebrejčine. Neskôr sa začal učiť arabsky, sýrsky, koptsky, perzštinu, zéndštinu, jazyk farsí, sanskrt a kvôli rozptýleniu aj čínštinu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Presťahoval sa k bratovi

V roku 1801 sa presťahoval k svojmu bratovi Jacquesovi-Josephovi do Grenoble, kde ďalej študoval privátne i na tamojšom lýceu. V roku 1802 sa stretol so známym matematikom J. B. J. Fourierom, ktorý sa práve vrátil z výpravy do Egyptu. Fourier ukázal Champollionovi časť svojej egyptskej zbierky a svojou poznámkou, že nikto nevie čítať nápisy na privezených starožitnostiach, v ňom vzbudil celoživotnú túžbu po rozlúštení hieroglyfov.

Chatrné zdravie

Od novembra 1804 do augusta 1807 študoval na novootvorenom lýceu a napriek náročnému štúdiu sa ďalej sám zdokonaľoval v znalosti starých jazykov. Zdravotne pritom na tom nebol dobre – od mlada trpel na časté bolesti hlavy, záchvaty kašľa, neskôr k tomu pribudla tuberkulóza, diabetes a poškodenie obličiek i pečene. Napriek tomu však neustále pracoval a prakticky si nedoprial oddychu. Skvelá záverečná práca na lýceu mu vyniesla miesto člena Akadémie mesta Grenoble.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúdium v Paríži

V rokoch 1807 až 1809 študoval Champollion na prestížnom College de France v Paríži, kde po prvý raz študoval aj tzv. Rosettskú dosku (resp. jej kópiu). Potom – ako osemnásťročný – prijal miesto učiteľa histórie a politiky v Grenoble. Po získaní doktorátu sa v roku 1810 stal profesorom starovekej histórie na novootvorenej univerzite v Grenoble. Získal si priazeň francúzskych kráľov (Ľudovíta XVIII. a Karola X.), ktorí financovali (dnes by sme povedali sponzorovali) jeho cestu do Talianska, kde študoval zbierky v tamojších múzeách.

Našiel ju francúzsky dôstojník

V roku 1821 sa Champollion vracia do Paríža a naďalej sa intenzívne venuje „lúšteniu“ nápisov na Rosettskej doske. Tu treba spomenúť, že táto doska je pomenovaná podľa egyptského mesta, ktorého arabský názov je ar-Rašíd, ale ktoré sa v literatúre obvykle uvádza ako Rosette. Dosku našiel 15. júla 1799 francúzsky dôstojník Pierre Bouchard pri opevňovacích prácach počas Napoleonovho ťaženia do Egypta. Je na nej vytesaný ďakovný nápis kňaza kráľovi Ptolemaiovi V. Epifanovi, a to v troch jazykoch – v dvoch egyptských (v tzv. démotickom a hieroglyfickom písme) a v gréčtine, ktorá bola v tej dobe (rok 196 pred n. l.) v Egypte úradným jazykom.

Skryť Vypnúť reklamu

Exponátom Britského múzea

Po prehratej bitke pri Abukiru museli Francúzi dosku odovzdať Angličanom. Od roku 1802 je doska z čiernej žuly, ktorá je vysoká 114 cm a široká 71 cm, uložená v Britskom múzeu v Londýne. Aj keď o rozlúštenie hieroglyfického nápisu na doske sa pokúšali mnohí (napríklad Angličan T. Young), Champollion ako prvý pochopil systém hieroglyfického písma a napokon rozlúštil celý nápis. Hieroglyfické písmo totiž pozostáva z troch druhov znakov, pričom niektoré znamenajú celé slová, iné len hlásku či skupinu a ostatné majú len akýsi pomocný, vysvetľujúci význam.

Jediná cesta do Egypta

Výsledky svojho výskumu hieroglyfov predstavil Champollion členom Akadémie nápisov a krásnej literatúry 27. septembra 1822 – tento deň sa považuje za zrod egyptológie. Istou zaujímavosťou je, že Champollion uskutočnil len jedinú cestu do Egypta, a to v rokoch 1828 až 1829, pričom skúmal pamiatky pozdĺž Nílu. Champollion by bol určite ešte vykonal mnoho pri objasňovaní dejín starovekého Egypta, keby ho dňa 4. marca 1832 neskolila mŕtvica – nedožil sa ani 42 rokov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 451
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 466
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 289
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 767
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 621
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 283
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 089
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 542
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 407
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop