Dlho sa nedarilo rozlúštiť ani hieroglyfické písmo, ktoré vzniklo v starovekom Egypte najneskôr okolo roku 3000 pred n. l. K jeho rozlúšteniu zásadnou mierou prispel jazykovo mimoriadne nadaný francúzsky učenec, ktorému venujeme dnešnú časť nášho seriálu. Je ním Jean-François Champollion.
Narodil sa 23. decembra 1790 vo francúzskom mestečku Figeac. Bol obdarený výnimočným jazykovým nadaním a už ako päťročný sa sám naučil čítať a písať. Nepokoje počas francúzskej revolúcie znemožnili jeho pravidelné školské vzdelávanie. Napriek tomu už ako deväťročný vedel grécky a latinsky, ako 11-ročný čítal Bibliu v hebrejčine. Neskôr sa začal učiť arabsky, sýrsky, koptsky, perzštinu, zéndštinu, jazyk farsí, sanskrt a kvôli rozptýleniu aj čínštinu.
Presťahoval sa k bratovi
V roku 1801 sa presťahoval k svojmu bratovi Jacquesovi-Josephovi do Grenoble, kde ďalej študoval privátne i na tamojšom lýceu. V roku 1802 sa stretol so známym matematikom J. B. J. Fourierom, ktorý sa práve vrátil z výpravy do Egyptu. Fourier ukázal Champollionovi časť svojej egyptskej zbierky a svojou poznámkou, že nikto nevie čítať nápisy na privezených starožitnostiach, v ňom vzbudil celoživotnú túžbu po rozlúštení hieroglyfov.
Chatrné zdravie
Od novembra 1804 do augusta 1807 študoval na novootvorenom lýceu a napriek náročnému štúdiu sa ďalej sám zdokonaľoval v znalosti starých jazykov. Zdravotne pritom na tom nebol dobre – od mlada trpel na časté bolesti hlavy, záchvaty kašľa, neskôr k tomu pribudla tuberkulóza, diabetes a poškodenie obličiek i pečene. Napriek tomu však neustále pracoval a prakticky si nedoprial oddychu. Skvelá záverečná práca na lýceu mu vyniesla miesto člena Akadémie mesta Grenoble.
Štúdium v Paríži
V rokoch 1807 až 1809 študoval Champollion na prestížnom College de France v Paríži, kde po prvý raz študoval aj tzv. Rosettskú dosku (resp. jej kópiu). Potom – ako osemnásťročný – prijal miesto učiteľa histórie a politiky v Grenoble. Po získaní doktorátu sa v roku 1810 stal profesorom starovekej histórie na novootvorenej univerzite v Grenoble. Získal si priazeň francúzskych kráľov (Ľudovíta XVIII. a Karola X.), ktorí financovali (dnes by sme povedali sponzorovali) jeho cestu do Talianska, kde študoval zbierky v tamojších múzeách.
Našiel ju francúzsky dôstojník
V roku 1821 sa Champollion vracia do Paríža a naďalej sa intenzívne venuje „lúšteniu“ nápisov na Rosettskej doske. Tu treba spomenúť, že táto doska je pomenovaná podľa egyptského mesta, ktorého arabský názov je ar-Rašíd, ale ktoré sa v literatúre obvykle uvádza ako Rosette. Dosku našiel 15. júla 1799 francúzsky dôstojník Pierre Bouchard pri opevňovacích prácach počas Napoleonovho ťaženia do Egypta. Je na nej vytesaný ďakovný nápis kňaza kráľovi Ptolemaiovi V. Epifanovi, a to v troch jazykoch – v dvoch egyptských (v tzv. démotickom a hieroglyfickom písme) a v gréčtine, ktorá bola v tej dobe (rok 196 pred n. l.) v Egypte úradným jazykom.
Exponátom Britského múzea
Po prehratej bitke pri Abukiru museli Francúzi dosku odovzdať Angličanom. Od roku 1802 je doska z čiernej žuly, ktorá je vysoká 114 cm a široká 71 cm, uložená v Britskom múzeu v Londýne. Aj keď o rozlúštenie hieroglyfického nápisu na doske sa pokúšali mnohí (napríklad Angličan T. Young), Champollion ako prvý pochopil systém hieroglyfického písma a napokon rozlúštil celý nápis. Hieroglyfické písmo totiž pozostáva z troch druhov znakov, pričom niektoré znamenajú celé slová, iné len hlásku či skupinu a ostatné majú len akýsi pomocný, vysvetľujúci význam.
Jediná cesta do Egypta
Výsledky svojho výskumu hieroglyfov predstavil Champollion členom Akadémie nápisov a krásnej literatúry 27. septembra 1822 – tento deň sa považuje za zrod egyptológie. Istou zaujímavosťou je, že Champollion uskutočnil len jedinú cestu do Egypta, a to v rokoch 1828 až 1829, pričom skúmal pamiatky pozdĺž Nílu. Champollion by bol určite ešte vykonal mnoho pri objasňovaní dejín starovekého Egypta, keby ho dňa 4. marca 1832 neskolila mŕtvica – nedožil sa ani 42 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
