Korzár logo Korzár
Piatok, 2. október, 2020 | Meniny má LevoslavKrížovkyKrížovky

Jean-François Champollion, zakladateľ egyptológie

Dávno zaniknuté civilizácie nám zanechali mnohé odkazy, či už v podobe stavieb, umeleckých artefaktov či predmetov dennej spotreby. Vyspelejšie civilizácie nám zanechali aj rôzne texty, z ktorých mnohé dodnes nevieme rozlúštiť.

Jean-François Champollion. Portrét z roku 1831, ktorého autorom je L. Cogniet, je v parížskom múzeu Louvre.Jean-François Champollion. Portrét z roku 1831, ktorého autorom je L. Cogniet, je v parížskom múzeu Louvre. (Zdroj: archív)

Dlho sa nedarilo rozlúštiť ani hieroglyfické písmo, ktoré vzniklo v starovekom Egypte najneskôr okolo roku 3000 pred n. l. K jeho rozlúšteniu zásadnou mierou prispel jazykovo mimoriadne nadaný francúzsky učenec, ktorému venujeme dnešnú časť nášho seriálu. Je ním Jean-François Champollion.

Narodil sa 23. decembra 1790 vo francúzskom mestečku Figeac. Bol obdarený výnimočným jazykovým nadaním a už ako päťročný sa sám naučil čítať a písať. Nepokoje počas francúzskej revolúcie znemožnili jeho pravidelné školské vzdelávanie. Napriek tomu už ako deväťročný vedel grécky a latinsky, ako 11-ročný čítal Bibliu v hebrejčine. Neskôr sa začal učiť arabsky, sýrsky, koptsky, perzštinu, zéndštinu, jazyk farsí, sanskrt a kvôli rozptýleniu aj čínštinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Presťahoval sa k bratovi

V roku 1801 sa presťahoval k svojmu bratovi Jacquesovi-Josephovi do Grenoble, kde ďalej študoval privátne i na tamojšom lýceu. V roku 1802 sa stretol so známym matematikom J. B. J. Fourierom, ktorý sa práve vrátil z výpravy do Egyptu. Fourier ukázal Champollionovi časť svojej egyptskej zbierky a svojou poznámkou, že nikto nevie čítať nápisy na privezených starožitnostiach, v ňom vzbudil celoživotnú túžbu po rozlúštení hieroglyfov.

Chatrné zdravie

Od novembra 1804 do augusta 1807 študoval na novootvorenom lýceu a napriek náročnému štúdiu sa ďalej sám zdokonaľoval v znalosti starých jazykov. Zdravotne pritom na tom nebol dobre – od mlada trpel na časté bolesti hlavy, záchvaty kašľa, neskôr k tomu pribudla tuberkulóza, diabetes a poškodenie obličiek i pečene. Napriek tomu však neustále pracoval a prakticky si nedoprial oddychu. Skvelá záverečná práca na lýceu mu vyniesla miesto člena Akadémie mesta Grenoble.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúdium v Paríži

V rokoch 1807 až 1809 študoval Champollion na prestížnom College de France v Paríži, kde po prvý raz študoval aj tzv. Rosettskú dosku (resp. jej kópiu). Potom – ako osemnásťročný – prijal miesto učiteľa histórie a politiky v Grenoble. Po získaní doktorátu sa v roku 1810 stal profesorom starovekej histórie na novootvorenej univerzite v Grenoble. Získal si priazeň francúzskych kráľov (Ľudovíta XVIII. a Karola X.), ktorí financovali (dnes by sme povedali sponzorovali) jeho cestu do Talianska, kde študoval zbierky v tamojších múzeách.

Našiel ju francúzsky dôstojník

V roku 1821 sa Champollion vracia do Paríža a naďalej sa intenzívne venuje „lúšteniu“ nápisov na Rosettskej doske. Tu treba spomenúť, že táto doska je pomenovaná podľa egyptského mesta, ktorého arabský názov je ar-Rašíd, ale ktoré sa v literatúre obvykle uvádza ako Rosette. Dosku našiel 15. júla 1799 francúzsky dôstojník Pierre Bouchard pri opevňovacích prácach počas Napoleonovho ťaženia do Egypta. Je na nej vytesaný ďakovný nápis kňaza kráľovi Ptolemaiovi V. Epifanovi, a to v troch jazykoch – v dvoch egyptských (v tzv. démotickom a hieroglyfickom písme) a v gréčtine, ktorá bola v tej dobe (rok 196 pred n. l.) v Egypte úradným jazykom.

Skryť Vypnúť reklamu

Exponátom Britského múzea

Po prehratej bitke pri Abukiru museli Francúzi dosku odovzdať Angličanom. Od roku 1802 je doska z čiernej žuly, ktorá je vysoká 114 cm a široká 71 cm, uložená v Britskom múzeu v Londýne. Aj keď o rozlúštenie hieroglyfického nápisu na doske sa pokúšali mnohí (napríklad Angličan T. Young), Champollion ako prvý pochopil systém hieroglyfického písma a napokon rozlúštil celý nápis. Hieroglyfické písmo totiž pozostáva z troch druhov znakov, pričom niektoré znamenajú celé slová, iné len hlásku či skupinu a ostatné majú len akýsi pomocný, vysvetľujúci význam.

Jediná cesta do Egypta

Výsledky svojho výskumu hieroglyfov predstavil Champollion členom Akadémie nápisov a krásnej literatúry 27. septembra 1822 – tento deň sa považuje za zrod egyptológie. Istou zaujímavosťou je, že Champollion uskutočnil len jedinú cestu do Egypta, a to v rokoch 1828 až 1829, pričom skúmal pamiatky pozdĺž Nílu. Champollion by bol určite ešte vykonal mnoho pri objasňovaní dejín starovekého Egypta, keby ho dňa 4. marca 1832 neskolila mŕtvica – nedožil sa ani 42 rokov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  2. Krízový balíček vám dokáže ušetriť až 1 000 eur
  3. Októbrové číslo magazínu SME Ženy je už v predaji
  4. S rodinou, turistika, vo dvojici: Ako je vaša ideálna dovolenka?
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  6. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  7. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  8. UPC teraz ponúka internet 300 Mb/s len za 10,90 €
  9. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)
  10. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  1. Krízový balíček vám dokáže ušetriť až 1 000 eur
  2. S rodinou, turistika, vo dvojici: Ako je vaša ideálna dovolenka?
  3. Blíži sa chrípková sezóna: Ako ju odlíšiť od Covid-19?
  4. Októbrové číslo magazínu SME Ženy je už v predaji
  5. Najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku má Orange
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  7. Káva – odhaľte všetky jej neznáme
  8. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  9. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  10. Na reštaurácie a hotely sa valí druhá vlna pandémie
  1. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 27 976
  2. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 23 438
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 20 480
  4. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 18 870
  5. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom) 12 076
  6. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach 11 403
  7. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy 11 393
  8. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test) 11 172
  9. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 10 363
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 836
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Druhá vlna koronavírusu sa stupňuje: V Košiciach vyčlenili sto lôžok

Spotreba ochranných pomôcok dosahuje desaťtisícové hranice.

Za pár dní na novom veľkokapacitnom odberovom mieste v Košiciach otestovali už viac než 1 700 ľudí.

V parku spílili stromy. Košičan: Nerozumiem, komu mohli prekážať

Išlo o invázne dreviny, vysvetlila Marta Popríková zo Správy mestskej zelene.

Podľa starostu Ténaia i poslanca Rovinského je v Košiciach nevyhnutná postupná obnova zelene.

Saudek o prešovskej výstave: Výber som urobil dôsledne, aby nikoho neurazil

Korona posunula vernisáž a zabránila autorovi prísť.

V Prešove otvorili výstavu svetoznámeho fotografa Jana Saudka.

V odkaliskách na Spiši sú tony nebezpečnej ortuti a ťažkých kovov

Slovenský ochranársky snem vyzýva na riešenie envirozáťaží. Má podporu ministra.

Odklalisko pri Rudňanoch.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V Rooseveltovej nemocnici ordinovali lekári nakazení Covidom, ktorí však nemali príznaky.
Dobré ráno

Dobre ráno: Interrupčnú tabletku nemáme kvôli ideológii. Veda hovorí jasne

Prečo ju používajú všetky západné krajiny v EÚ a Slovensko nie?

Podcast Dobré Ráno.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovičova melodráma pandémiu neporazí

Populizmus počas pandémie je zdrojom chaosu, ak nie priameho ohrozenia zdravia obyvateľstva.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Futbalisti AC Miláno sa radujú z postupu.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop