Jubilant Tomčík – hráč, tréner aj predseda oddielu v jednom

Reprezentácia Slovenska v hádzanej v roku 1958. Celkom vľavo stojí F. Tomčík, tretí sprava v stoji legendárny Vladimír Seruga, rodák z Michaloviec, majster sveta z roku 1967.
Reprezentácia Slovenska v hádzanej v roku 1958. Celkom vľavo stojí F. Tomčík, tretí sprava v stoji legendárny Vladimír Seruga, rodák z Michaloviec, majster sveta z roku 1967. (Autor: archív autora)
Sportnet|17. apr 2012 o 00:00

Dnešné pokolenie hádzanárov nad takou informáciou neveriaco krúti hlavami. Ako je to predsa možné, začať ju hrávať v dvadsiatke a potom sa ešte k tomu stať reprezentantom svojej krajiny?

To sa jednoducho nedá!

KOŠICE. Asi dnes skutočne nie, ale pred približne polstoročím áno. Aspoň v prípade azda najstaršieho východoslovenského hádzanára Františka Tomčíka z Košíc, ktorý v minulých dňoch oslávil významné životné jubileum – 80 rokov. Rodák z Košického Klečenova po maturite odišiel do Bratislavy študovať na Pedagogickú fakultu UK, odbor telesná výchova.

S hádzanou začal v druhom ročníku. V tých časoch sa hrávala až trojaká (!) hádzaná: česká, druhá bola s jedenástimi hráčmi na klasických futbalových ihriskách a tá, ktorá mala dlhé roky prívlastok „medzinárodná“, ktorá sa už dnes hráva prakticky iba v halách a každé družstvo má na palubovke najviac 7 hráčov. Prvým jeho klubom bola Slávia Pedagóg Bratislava, účastník II. ligy, po skončení štúdia prišiel učiť telesnú výchovu na Lekársku fakultu UPJŠ a zároveň budovať aj kvalitný hádzanársky tím, v ktorom pôsobil nielen ako hráč, ale i tréner a funkcionár. To však už L. Šesták začal v Prešove tvoriť na dlhý čas najlepšie slovenské hádzanárske mužstvo a samozrejme pozval doňho aj F. Tomčíka. Vznikla skutočne kuriózna situácia. V Prešove patril medzi opory kolektívu a zároveň v Košiciach viedol mužstvo, ktoré sa zaradilo medzi slovenskú elitu. K tomu všetkému – už po štyroch rokoch, čo vzal po prvýkrát do rúk hádzanársku loptu, sa stal reprezentantom Československa! Pritom v porovnaní so západnou časťou vtedajšej republiky hádzaná na Slovensku bola ešte vtedy doslova v plienkach.
V Prešove hrával v rokoch 1954-1960. To už Šarišania poriadne dýchali na chrbty takým elitným družstvám ako Dukla Praha, Plzeň, Gottwaldov...

Z tých čias je jeho najväčším úspechom 3. miesto v I. čs. lige.

Na prelome 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia sa začal v Košiciach budovať kvalitný tím, ktorého cieľom bolo dať mestu zastúpenie v najvyššej čs. súťaži. Vo VSŽ sa vtedy zišiel solídny hráčsky kolektív na čele s Antonom Frolom, neskôr vyhláseným za najlepšieho slovenského hráča 20. storočia. Vtedy sa prejavili aj kvality F. Tomčíka, oficiálne metodika oddielu. Frolo bol síce hrajúcim trénerom, ale v zápasoch mužstvo z lavičky viedol Tomčík. VSŽ Košice po postupe do najvyššej súťaže sa stali skutočnou šťukou ligy.
Tomčíkove organizátorské a trénerské kvality sa prejavili aj vo vysokoškolskom športe. Pod jeho vedením východniari sa päťkrát stali akademickými majstrami Slovenska a na vysokoškolských majstrovstvách ČSSR slovenský výber šesťkrát vyhral nad českými akademikmi. Jeho kvality si všimli aj v cudzine – v Kuvajte pôsobil tri roky, vychoval niekoľko reprezentantov krajiny a svojich zverencov v Jahre doviedol medzi kuvajtskú elitu. Okrem toho celá čs. hádzaná ťažila z jeho metodických poznatkov, ktoré získal ako oficiálny pozorovateľ na MS 1971 vo Francúzsku a na OH 1972 v Mníchove, kde mužstvo ČSSR získalo strieborné medaily.
Žiaľ, prišli časy, kedy naša hádzaná už nepotrebovala ani Laca Šestáka, ani Fera Tomčíka. Ale to je už o inom. Dôležitejšie je, že F. Tomčík sa v plnom zdraví dožíva významného životného jubilea a stále pozorne sleduje dianie v našej hádzanej.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Jubilant Tomčík – hráč, tréner aj predseda oddielu v jednom