Sväťo Malachovský odmala tvrdil, že bude "operený" spevák

Spevák, herec a komik Sväťo Malachovský v poslednej dobe meria cestu do Košíc pravidelne.

Či už s predstaveniami Radošinského naivného divadla alebo vďaka koncertom kapely Fragile.

KOŠICE. Pri jednej z návštev Košíc si našiel čas na rozhovor, v ktorom prezradil, prečo je šťastný, že má doma východniarku a prečo po 12 rokoch zanechal operný spev.

Fakt, že sa S. Malachovský objavuje spolu s Braňom Kostkom, Soňou Norisovou či Helenou Krajčiovou na pódiu pri koncertoch Fragile, môže byť pre fanúšikov tejto kapely mierne prekvapenie.

„Je to vlastne už šiesty rok, čo s nimi spievam. Už v čase, keď Braňo Fragile zakladal, tak ma oslovil. No vtedy som sa z časových dôvodov nemohol k nim pridať, takže Braňo vzal do kapely Kamila Mikulčíka. Neskôr som sa začal s Kamilom striedať, no len sporadicky, lebo istú dobu som fakt na Fragile čas nemal. Teraz je to však iné, spievam s nimi viac a som veľmi rád. Koncerty s Fragile sú totiž ako taká čerešnička na torte toho, čo robím," prezradil.

S Reném píšu scenáre

Viac času na účinkovanie s Fragile má okrem iného aj preto, že s kamarátom Reném Štúrom sa už s predstavením Ooops! neobjavujú v televíziách.

„Bol by som však nerád, keby si to niekto vysvetlil tak, že sme s Reném s humorom skončili. Nezaspali sme, naďalej pracujeme, len momentálne nie sme na obrazovkách. Píšeme nejaké scenáre, viac sa venujeme predpríprave niečoho, čo by mohlo nasledovať. Uvidíme, ako veľmi budú televízie naklonené tomu žánru, do ktorého sa chceme pustiť. Už to nebude postavené len na nás s Reném, ale bude to spolupráca s renomovanými umelcami. To, čo robíme s Reném, je pre mňa gro mojej práce. Fragile je oddychovka, na tieto koncerty si doslova chodím oddýchnuť."

S R. Štúrom sa poznajú od roku 1993 a hneď od začiatku si sadli - ľudsky, ale hlavne pracovne.

„Čo sa týka humoru, sme na jednej vlnovej dĺžke. Rozumieme si, humor a jeho žánre vnímame rovnako. Ak aj medzi nami vzniknú trenice, tak také, ktoré nás posúvajú vpred, nie také, ktoré by nás mohli rozdeliť. Myslím si, že natrafiť na človeka, s ktorým si takto v postojoch v práci rozumiete, je skôr vzácnosť a ja som za to veľmi vďačný. No a druhá vec je, že si rozumieme aj ako kamaráti."

Zvyčajne si ľudia komické dvojice delia - jeden je za pekného, druhý za škaredého, jeden za múdreho, druhý za hlúpeho. „A viete, že ja by som nevedel, ako nás dvoch podeliť? Akurát tak že René je ten kučeravý a ja nie som," podotkol so smiechom.

„Je pravda, že vo dvojiciach to zvyčajne takto funguje, ale my sme sa nikdy nesnažili vsadiť na toto overené klišé. Snažíme sa nájsť inú - svoju vlastnú cestu."

Aj v tom, čo považujú za humor. „To je taká ošemetná vec. Niekedy mi príde humorná úplná hlúposť, ktorú niekde s Reném zbadáme a dokážeme to rozvinúť do hodinového vtipného dialógu. Humor každý vníma inak a potvrdzuje sa, čo sa hovorí - sto ľudí, sto chutí a každý má iný názor na to, čo je zábavné. A to je podľa mňa dobré."

Dvanásť rokov v SND

Že bude z malého Sväťka komediant, nebolo jednoznačné. Keďže vyrastal v rodine, kde sa žilo hlavne operou, aj on bol presvedčený o tom, že toto je tá správna cesta aj pre neho.

„Od štyroch rokov som každému tvrdil, že budem ´operený´ spevák," prezradil so smiechom. „Neskôr som však zistil, že mi je bližšia činoherná cesta. Mama tvrdí, že ako dieťa som bol najšťastnejší, keď som ju dokázal rozosmiať. Takže tá chuť zabávať tam už bola..."

Malachovský vyštudoval na konzervatóriu operný spev a 12 rokov sa tomuto žánru aj venoval v SND.

„Po tých rokoch som mal pocit, že stačilo kamenného divadla. Chcel som si ísť plniť svoje sny a vedel som, že ak ich chcem naplniť, musím odísť. Opera mi však dala veľa, otvorila mi mnohé dvere. Vždy som sníval o tom, že sa stretnem s Milanom Lasicom a práve v jeho Štúdiu L+S sme s Reném dostali príležitosť. Chcel som sa stretnúť s Bolkom Polívkom a aj s ním sme už spolupracovali. Pár snov sa mi už teda splnilo. Ešte ich mám zopár, no nebudem ich prezrádzať."

Za svetom opery mu vraj nie je ľúto. „Je pravda, že som venoval veľa času štúdiu a nie je to veru ľahká vec. Dnes dokážem porovnávať s inými žánrami a musím povedať, že opera je jeden z najťažších v umení. Obdivujem operu a mám ju rád a vždy budem mať, no po 12 rokoch som si povedal - stačilo. Potreboval som sa realizovať inak."

Opustiť relatívnu istotu postavenia speváka v SND a ísť na voľnú nohu nebolo ľahké. „Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no v konečnom dôsledku bolo dobré. Prvé dva roky boli ťažké a neraz som si povedal, že som možno neurobil dobre. Zrazu som sa musel starať sám o seba. Našťastie, vtedy som ešte nemal rodinu, lebo asi by to bolo ťažšie. Zrejme by som v takej situácii dlhšie váhal, či ísť do relatívne väčšej neistoty.

Počas prvých pár rokov sa jeho kariéra mimo opery rozbiehala iba pomaly. „Šlo to veľmi, veľmi pomaličky. Najprv nám s Reném dávala príležitosť moja švagriná Iveta, ktorá nás pozývala na rôzne spoločenské podujatia. Potom však prišiel Rudo Geri a ten nám ponúkol možnosť mať vlastné predstavenie v jeho divadle. To bolo presne to, čo sme si vždy priali. Keďže to spočiatku šlo pomaly, tak som aj zapochyboval. No stačilo si spomenúť na to, čo mi prekážalo predtým a vravel som si - dobre si spravil."

V opere ho bavilo byť na javisku, robiť predstavenia. No prekážalo mu to, čo sa dialo v zákulisí. "Neviem, či to bolo hlavne preto, že z Bratislavy je už len malý krôčik do Viedne, do skutočne veľkého sveta opery a preto tam vládla nesmierna rivalita. Každopádne dnes mám pocit, že zákulisné ťahy sa ma akosi netýkajú. Netvrdím, dejú sa všade, ale asi si ich už až tak nepripúšťam. Dnes som maximálne spokojný a myslím, že môj život sa uberá správnym smerom."

Doma má východniarku

Nielen ten pracovný, ale podľa všetkého, aj súkromný. Malachovský sa oženil s muzikantkou Ľubicou Čekovskou, spolu majú sedemmesačného synčeka.

„Určite som spokojný aj preto, že mám vedľa seba východniarku," podotkol so smiechom. „V prvom rade je však úžasným človekom. Pre mňa je absolútnym základom to, aby som mal dobré rodinné zázemie. To je priorita, bez toho nedokážem existovať. No a už ani nehovorím o tom, aký som šťastný, že máme spoločné úžasné dieťatko. Je to taký malý smejo. Plače veľmi málo. Keď zaplače, tak oslavujeme," vraví s úsmevom.

„Už dnes na ňom badáme, že hudbu vníma veľmi intenzívne, takže ak podedil po oboch cit pre muziku, tak ho to bude zrejme lákať. Uvidíme."

Sám S. Malachovský v sebe muzikanta potláča, viac sa v poslednej dobe na povrch dostáva herec a komik. „Pri mojej manželke je úplne zbytočné, aby som ja bol muzikant," smeje sa.

"Ona je totiž jeden z najgeniálnejších muzikantov, akých som kedy stretol. Nehovorím to preto, že je to moja manželka, ale preto, že skutočne má absolútny sluch, dar hudby. Jednak ho dostala do vienka a jednak ho rozvinula tým najlepším spôsobom."

Zo S. Malachovského priam na hony vidieť, že je do svojej polovičky blázon. „Zaľúbený som vyše hlavy. Do nej ako človeka a aj ako skvelej muzikantky. Veľmi si ju vážim. Pokiaľ majú partneri to šťastie, že si jeden druhého vážia, tak je to úžasné."

Vraj to bola láska na prvý pohľad. Spoznali sa v RND, kde Ľubica pripravovala hudbu a on účinkoval.

"Bolo to o čosi ťažšie, lebo ona bola v tom čase v trvalom zväzku, takže som o ňu musel zabojovať. Minule som si vravel, že keďže sme si prešli neľahkým obdobím na začiatku, tak hádam ďalej to bude už len prechádzka ružovou záhradou. Momentálne mám ten pocit a vo veľkej miere za to môže náš synček, ktorý je tou najsladšou čerešničkou na torte. Som z neho hotový a doslova na mäkko. Všade so sebou nosím kopu jeho fotiek a každého s tým otravujem. Môj syn je to najlepšie, čo sa mi kedy podarilo."

Rodina ako taká je pre S. Malachovského veľmi dôležitá. Aj preto udržiava častý kontakt s bratom Martinom.

„Každý deň sa musíme aspoň počuť cez telefón a to isté s mamičkou. Rovnako to vníma aj Ľubica, ktorá má tiež skvelú rodinu a ja som veľmi rád, že som sa priženil do úžasnej rodiny. Mám skvelú svokru, takže hlúpym vtipom o svokrách nerozumiem," podotkol so smiechom.

Rovnako nerozumie ani vtipom o východniaroch. „Východniarsky temperament mi vyhovuje a som rád, že som získal práve takú skvelú rodinu. Mám pocit, že sa umelo vytvárajú nejaké trenice medzi východniarmi a západniarmi. Nič nie je len čierne alebo len biele. Poznám pekných pár blbcov aj v Bratislave," dodal so smiechom.