"Je to totiž tradícia, ktorá patrí k nášmu životu. Som veľmi rád, že aj v takom malom Slovensku existujú zvyklosti, ktoré sa ešte vždy dodržiavajú. Vždy som sa snažil ctiť si tradície, viedol som k tomu moje deti a dnes sa snažím viesť k tomu aj vnúčika. Ešte nedávno som s ním chodil po šibačkách, aby si sám pričuchol k tomu, čo všetko Veľká noc znamená."
Dnes mu však zrakový hendikep neumožňuje chodiť s vnúčikom na Veľkonočný pondelok po šibačke.
"Nešlo by len o to, že sa treba presúvať z miesta na miesto. Ale viete si predstaviť ten prúser, keby som - keďže poriadne nevidím - šibal niekoho iného? Veď ja by som sa pokojne namiesto po žene mohol zahnať po mužovi a ako by to potom vyzeralo? A čo keby sa on rozhodol, že mi to vráti a navzájom by sme sa korbáčovali až do večera? Veď to by bol úplný horor," podotkol so smiechom.
V detstve však, samozrejme, na šibačky chodieval. "Veľmi sa mi to páčilo, keď som bol malý chlapec. Pripadal som si veľmi dôležitý a vždy sa mi podarilo vyšibať si sladkosti. Keď som však bol už o čosi starší, tak sa mi šibačky trochu sprotivili. Chodil som totiž ku kamarátkam a spolužiačkam s partiou chlapcov, ktorí sa nezdráhali a vypili si alkohol, ak im kdesi naliali. To by ste sa totiž čudovali, koľko sa našlo rodín, kde naschvál do mladých chlapcov liali alkohol..." Asi im to pripadalo zábavné.
"A viete si predstaviť, čo to s takým mladým chalanom, nezvyknutým na alkohol, urobí? Takže to neraz dopadlo tak, že tí chlapci, ktorí sa nechali ponúkať štamperlíkmi, si uhli a začali sa prejavovať dosť prapodivnými spôsobmi. Napríklad kade išli, hádzali do domov vajcia..."
Chodiť po olievačke s takýmito kamarátmi sa prirodzene S. Dančiakovi nechcelo. "Tak som si radšej povedal, že budem chodiť iba k rodine, kde je zodpovedný pedagogický dozor a kde mi nedajú napiť, ale kde dostanem nejaké peniažky. Veď čo si budeme hovoriť - šibačka bola predsa o tom, aby si chlapci čosi vyšibali..."
Veľkonočná šibačka bola i dobrou príležitosťou na to, aby sa mládenec dostal bližšie k slečne, ktorá sa mu pozdávala.
"Na dedine a v malých mestách toto iste funguje silnejšie ako vo veľkých mestách. Ale aj u nás to bolo tak, že niektoré dievčatá si nás pred veľkonočnými prázdninami doslova objednali a chceli, aby sme ich prišli vyšibať. Alebo sa stalo, že keď sme šli po ulici od jednej spolužiačky k druhej, tak na balkóne stáli dievčatá a kričali po nás - poďte aj k nám... Veru - dievčatá mali kadejaké taktiky na to, aby dosiahli svoje a aby nám nenápadne dali vedieť, že sa im páčime," dodal s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
