Zaujíma vás, prečo jej kupuje tulipány len v istom období roka a prečo vlastne nezdieľajú spoločné lôžko? Túžite vedieť, či má v zuboch dcérinho frajera a či sa považuje za rozmaznaného? Stačí sa začítať do nasledujúcich riadkov. Okrem toho vám ako bonus pridáme aj informácie o tom, kedy pociťuje potrebu niečím ovaliť vybrané dámy, prečo chodí veľmi rád na východ a kedy čaká, že sa od nich odsťahuje syn, ak bude po ňom.

Prezraďte, kedy naposledy ste manželke kúpili spontánne kvietky.

- Nóóóó, to je... Dobrá otázka. Provokačná. Manželka by sa jej potešila. Viete čo, už sú tulipánky, ale ešte nie sú také pekné. Tulipány má totiž najradšej. Trochu si to však šetrím, lebo tohto roku budeme mať dvadsiate výročie svadby. Netreba sa vystrieľať. Keď však chodievam na trh nakupovať, zatiaľ čo ona ešte dávno spí, tak okrem zeleniny vždy kúpim aj nejaké kvetiny. Musí mi však nejaký tulipán padnúť do oka a musí to byť navyše v období, keď ešte nemám alergiu, lebo potom už u nás kvetiny nemôžu byť. Jedine na balkóne. Pretože už keď vidím tie ich opeľováky, čo majú vnútri, už vtedy kýcham.

Takže nedostávate kytice ani pri životných jubileách?

- Veru nie. Napríklad ani keď máme v divadle prieméru, tak sa u nás kvety vôbec nedávajú. U nás sa totiž dávajú fľaše. A to je predsa oveľa lepšie. Veď kvietok je pekný tri-štyri dni a potom aj tak zomrie. Fľaša vydrží dlhšie. Niekedy.

Kým manželka spí, vy chodievate na nákup? Prečo ju nezobudíte, aby ste išli spolu?

- Tak toto sa ja neodvážim. U nás máme každý svoje "lože" inde, tak tým pádom o šiestej ráno sa ju neopovážim budiť, lebo moja manželka veľa pracuje a to by dopadlo katastrofálne.

Ako je to u vás vlastne s tými oddelenými "ložami"?

- Ono v určitom štádiu vývoja manželstva sa stalo, že hlasnejšie spím. Čiže chrápem jak hovado a nič nepomáha... Tak si vravím, že prečo by tým mala trpieť manželka, nech sa radšej vyspí, keď je tá možnosť, aby sme teda boli každý inde. A tým pádom je spokojná, ja som spokojný a keď niekto náhodou niečo chce, tak sa navštívime. Veď prečo si robiť zle, keď nemusíme.

Máte teda aj nejaké znamenie, keď teda niekto niečo chce?

- Tých znamení je veľa. Napríklad aj všelijaké dymové signály, aj vlajka je už vyvesená... To sú také naše interné domovské záležitosti.

Hovorí sa, že ženu ani kvetinou neudrieš. Nemáte však občas v sebe skrytú túžbu niektorú niečím ovaliť? Predsa len my ženy vieme byť riadne potvory...

- No my muži tieto chute máme, akurát ich máme potlačené. Chuť je stále, človek to však musí predýchať.

Čo vás teda najviac vytáča?

- Takých vecí je viac. Vy ženy chcete napríklad všetko vedieť, ste strašne zvedavé tvory. Stále sa na niečo pýtate, čo nás mužov vôbec, ale naozaj vôbec nezaujíma. Veľa otázok škodí. A potom ešte škodí, keď je napríklad predpísaná päťdesiatka a vy pre istotu idete štyridsiatkou, aby ste neprekročili rýchlosť. To je viac ako jemný adrenalínik. V podstate nám však tak na deväťdesiat percent robíte radosť.

Keby ste boli žena, dajte nejaký tip, akých mužov by ste sa snažili vyvarovať...

- Viete čo, vtedy by sa všetci tí muži nestačili čudovať, čo by som s nimi porobil. Lebo v podstate my toho veľa nepotrebujeme. Viete, to je... Muž toho potrebuje veľmi málo, aby bol spokojný. Máme len jeden gombík, Off-On. A vy ich máte neuveriteľne veľa. Aby sme naštelovali ten váš systém, aby sme chytili nejakú spoločnú vlnu a signalizáciu, to trvá niekedy celé veky. Treba to naštelovať. Potom sa to však zase preladí, vyladí, no to vám je strašná robota. A my sme veľmi jednoduchí. Off-On a vybavené.

Dávate takéto rady aj dcére, keďže už je vysokoškoláčka?

- Dcéra už má frajera. Toto si ja zase nedovolím.

Niekedy s vami preberala aj takéto veci?

- To nie. Iba mi ukázala, ktorý je jej frajer. A ja som si dal dve deci vína, zapil som to, povedal Tak vitaj a... Toto je ešte dobré, lebo toho si ešte pamätám. Ale my sme boli doma štyria bratia, a mame sme ukazovali každý mesiac nejakú inú. Mala v tom taký chaos, že nám "to" zakázala nosiť domov a povedala, nech jej prinesieme len tú poslednú. Takže ja v tom mám v dcérinom prípade aspoň jasno.

Ako ste to prežili? Otec sa väčšinou len veľmi ťažko zmieruje s tým, že už dcéra dospela, má nejakého partnera a už nie je na prvom mieste ocko. Niesli ste to ťažko?

- Toto si človek musí prehodiť hlavne v hlave. Chvíľu trvá pochopiť to, že už máte dospelú dcéru a že je vlastne celkom samostatná. Ona však bola v podstate samostatná od svojich ôsmich rokov, takže to mala v živote podstatne jednoduchšie. Keď však bude syn po mne, tak od nás odíde najskôr tak v tridsiatke. Ja som totiž odišiel až vtedy.

To vám bolo tak dobre?

- Ja som totiž hľadal tú pravú. Poriadne výberové konanie muselo byť, kým som našiel tú moju.

Neboli ste potom mamičkin maznáčik?

- Veru som bol. Vyslovene som bol rozmaznaný. Som štvrtý chlapec a mal som byť radšej dievča. Do ôsmich rokov som plakal a nevedel som prečo. .. Bolo to hrozné.

A teraz už viete, prečo to bolo?

- Ešte stále nie.

A už nie ste rozmaznaný?

- Som. Treba ma rozmaznávať. Potom som dobrý a rozdávam lásku.

Manželka to o vás vie?

- Myslím, že áno. Ja však rozmaznávam viac ju, ako ona mňa. Veď kto jej robí raňajky, kto nakupuje, kto to doma celé organizuje? Ja.

Aké máte teraz obdobie? Ste celkovo spokojný? Teda až na váš nedávny žlčníkový záchvat...

- Áno, mám sa výborne. Hadičku zdola už mám za sebou, zhora ma ešte len čaká. A otravuje ma tá diéta, ktorú teraz musím dodržiavať. Pracovne som však spokojný. Teraz v apríli bude premiéra nového filmu Eštebák, kde hral napríklad Jan Budař, Ondřej Vetchý či Jirka Mádl. V divadle sme mali úspešnú premiéru Sen noci svätojánskej v réži Ondra Spišáka. Musíme to prísť ukázať aj na východ, lebo je to fantastické divadlo. Ideme robiť Kafkov Zámok, seriál Ordinácia pokračuje, nejaký nový film sa črtá... Je to fajn.

To však nevyzerá, že sa šetríte, ako stále prízvukujete.

- Tak ale toto je šetrenie. To nie sú veľké postavy, len také akurát. Jemnučko treba.

Ste mimoriadne usmievavý človek, no v rozhovoroch o sebe hovoríte, že viete byť namosúrený a nevrlý. Čo vás najčastejšie vytáča?

- To je jednoduché. Musíte mi dať hlavne jesť. Keď som hladný, tak som strašne nepríjemný. A potom ma rozčuľujú bežné hlúposti a maličkosti.

Vy vraj dávate ľuďom ako úplatky lístky do divadla...

- Veru tak. Musím si prihrievať polievočku. A som vždy strašne rád, keď sa na mňa všetci usmievajú a hovoria mi, že som v skutočnosti krajší ako v televízii. A u vás na východe sa mi to stáva neustále. Budem vás asi okupovať častejšie. Vtipné je, že hoci chodia všeti od vás zarábať na západ, ja chodím s modrým plynom zarábať na východ...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.