Korzár logo Korzár
Pondelok, 18. február, 2019 | Meniny má Jaromír
Nájdete nás na webe

Jaroslav Heyrovský, objaviteľ polarografie

Počas existencie československého štátu sme mohli dvoch nositeľov Nobelových cien považovať takpovediac aj za „našich“.

Jaroslav Heyrovský. Nobelovu cenu dostal za objav polarografie.Jaroslav Heyrovský. Nobelovu cenu dostal za objav polarografie.(Zdroj: archív)

Slovensko sa – žiaľ - zatiaľ nemôže pochváliť žiadnym nositeľom Nobelovej ceny. Pravda, počas existencie československého štátu sme mohli dvoch nositeľov Nobelových cien považovať takpovediac aj za „našich“ – boli to vtedy Čechoslováci, aj keď to vlastne boli Česi. Jedným z nich bol básnik Jaroslav Seifert, ktorého básnické dielo bolo v roku 1984 ocenené Nobelovou cenou za literatúru, druhým bol Jaroslav Heyrovský, objaviteľ polarografie. Jemu venujeme dnešnú časť nášho seriálu.

Jaroslav Heyrovský sa narodil 20. decembra 1890 v Prahe, ako štvrté z piatich detí. Jeho otec bol profesorom rímskeho práva na Karlovej univerzite a isté obdobie aj jej rektorom. V roku 1901 bol Jaroslav prijatý na vynikajúce pražské Akademické gymnázium, kde sa jeho spolužiakom neskôr stal aj známy spisovateľ Karel Čapek. Po maturite v roku 1909 sa zapísal na Karlovu univerzitu, na ktorej navštevoval prednášky z chémie, fyziky a matematiky.

Štúdium v Londýne

V roku 1910 odišiel študovať na University College do Londýna. Počas štúdia v Anglicku sa naučil experimentovať čo najjednoduchšie a laboratórny denník si viedol v angličtine. V roku 1913 získal titul bakalára prírodných vied (BS) a potom začal študovať u profesora F. G. Donnana, ktorý v ňom vzbudil záujme o elektrochémiu. Cez prázdniny v roku 1914 sa vrátil domov, kde v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny musel zostať.

Narukoval k „zdravoťákom“

V januári 1915 musel narukovať, pričom kvôli telesnej slabosti bol pridelený do zdravotného oddielu. V roku 1916 bol odvelený do Innsbrucku, kde začal pracovať na dizertačnej práci o elektroafinite hliníka. Dostal však zápal stredného ucha a odišiel sa liečiť do Prahy. Rigoróznu skúšku zložil 27. júna 1918 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a v septembri bol promovaný na doktora filozofie.

Nezhody v meraniach základom objavu

Jeden z jeho oponentov, profesor B. Kučera, ho upozornil na určité nezhody v hodnotách povrchového napätia, nameraných rôznymi metódami. Práve skúmanie výsledkov týchto meraní viedlo o niekoľko rokov neskôr k objavu polarografie. Na Karlovej univerzite pôsobil Heyrovský najprv ako asistent, od roku 1920 začal prednášať novú disciplínu, fyzikálnu chémiu. V apríli 1920 bol vymenovaný za docenta.

V roku 1926 profesorom

V roku 1921 získal na londýnskej univerzite titul doktora vied (DSc), na jar roku 1922 sa stal mimoriadnym a v máji 1926 riadnym profesorom. Koncom roka 1921 napadlo Heyrovskému merať prúd, prechádzajúci ortuťovou kvapkovou elektródou. Prvé závislosti (tzv. polarografické krivky) zaznamenal 10. februára 1922 pri elektrolýze roztoku soli. O objave novej analytickej metódy predniesol Heyrovský v roku 1923 prednášku na zasadaní Faradayovej spoločnosti v Londýne.

Spolupráca s japonským vedcom

Japonský vedec Masuzo Šikatu bol prednáškou taký zaujatý, že prišiel do Prahy, aby sa s novou metódou bližšie oboznámil. V roku 1924 Heyrovský spolu so svojím japonským kolegom zhotovili originálny prístroj na automatický záznam závislosti prúdu od napätia, ktorému dali meno polarograf. Od roku 1929 sa polarograf začal v Československu komerčne vyrábať, neskôr ho začali vyrábať aj v zahraničí.

Obvinený z kolaborácie

Vďaka známosti s profesorom J. Böhmom mohol Heyrovský pracovať v laboratóriách chemického ústavu aj počas druhej svetovej vojny, keď boli české vysoké školy zavreté – táto možnosť bola po vojne časťou českej verejnosti vnímaná ako kolaborácia. Kauzou sa po vojne zaoberala aj Česká akadémia vied a umení, ktorá požadovala od Heyrovského ospravedlnenie – ten sa najprv zdráhal, ale nakoniec poslal akadémii aké-také ospravedlnenie za to, že zotrval v ústave aj počas okupácie. V apríli 1950 vznikol samostatný Polarografický ústav, na čele ktorého bol Heyrovský až do roku 1963.

Nominovaný 18 ráz

Na Nobelovu cenu (za chémiu, ale aj za fyziku i medicínu) bol Heyrovský nominovaný 18-krát! Nobelovu cenu za chémiu mu napokon udelili v roku 1959, a to za objav a rozpracovanie analytickej polarografickej metódy. Už pred udelením Nobelovej ceny sa Heyrovský liečil v nemocnici, pretože trpel nepravidelnosťou krvného obehu, zápalom žíl a ďalšími komplikáciami, spôsobenými pravdepodobne častou prácou s ortuťou. Jaroslav Heyrovský zomrel 27. marca 1967 v Štátnom sanatóriu v Prahe.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  5. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  8. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  9. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  10. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  1. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  2. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  5. Noerr advised on WebSupport deal
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  7. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  8. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  9. eKasa prichádza na Slovensko
  10. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 14 723
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 14 210
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 617
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 7 109
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 904
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 444
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 744
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu 2 596
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 2 436

Neprehliadnite tiež

Provizórne zastávky na stanici zatiaľ nezriadili, dali prednosť rozšíreniu vjazdu

Zredukovanie nástupíšť počas prvého dňa katastrofu nespôsobilo.

Jedno z nástupíšť autobusov bolo v prevádzke ešte počas prvého dňa rekonštrukcie.

Cestný pirát uháňal vyše 200 kilometrovou rýchlosťou. Pozrite si video

Diaľničiari ho zastavili medzi Prešovom a Košicami.

Porsche uháňalo aj rýchlosťou vyše 214 km/hod.
Rokovania neboli úspešné, na mzdách sa nedohodli (ilustračné foto).

Hokejový šampionát propagujú aj cudzinci žijúci na Slovensku

Košice sa pýšia Dómom, divadlom, Kulturparkom i Tabačkou.

Steel Aréna prešla pred majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji 2019 obnovou.

Primátorka Čiernej nad Tisou nevie, či bol kultúrny dom skolaudovaný

Najprv si myslela, že sa strhla bitka, neskôr videla, ako padá strop.

Spadnutý strop.

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Zuzany Kepplovej

Čo sa pýtať Šefčoviča

Vo volebnom štábe sa zrejme spoľahli, že veľká časť Slovenska vôbec nepochopila, o čom boli kuciakovské protesty.

Píše Marek Maďarič

Poslanci ukázali neúctu, inak sa to vysvetliť nedá (píše Marek Maďarič)

Je drzosť hovoriť, že toto je normálne.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop