Napriek turbulentnému rozvodu s manželom na život nezatrpkla. Herečka Veronika Freimanová musela pred rokmi prehltnúť poriadne horkú pilulku, keď zistila, že jej manžel, režisér Jaroslav Brabec, má nielen dlhotrvajúci románik, ale aj nemanželskú dcéru. Herečka to však vzala ako dáma, bez cirkusov na verejnosti sa rozviedla a teraz si užíva. Osud jej dokonca privial aj novú lásku, architekta Vladimíra Boučka.
„Myslím, že kľúčové bolo, že som v sebe urobila poriadok a láska prišla vo chvíli, keď som nič nehľadala, po ničom netúžila, bola som pokojná, spokojná a vyrovnaná s tým, že kapitolu chlapi som si už odfajkla ako vybavenú vec - skúsila som to, nevyšlo to, ide sa ďalej. Samozrejme, okrem toho, že základom je urobiť v sebe poriadok, musí mať človek aj veľké šťastie, aby sa mu niečo také pritrafilo. Rozhodne to neberiem ako samozrejmosť. Veď sa stačí rozhliadnuť okolo seba, koľko ľudí sa navzájom trápi,“ vraví vždy pozitívne mysliaca herečka.
Tú vraj na živote fascinuje to, že jej je čím ďalej, tým lepšie.
Žije sama
„Asi je to výdobytok našej generácie. Naše mamy boli uponáhľané, ustarostené, veľmi mi pripomínali moju postavu Jany zo seriálu Vyprávěj, ktorá mi niekedy pripadá ako myš v tom koliesku. Mali veľmi málo možností a radosti zo života. To nie je o financiách, skôr o tej dobe. My sme už mali to šťastie v nešťastí, že sme síce veľkú časť života prežili v komunizme, no ešte sa nás týkajú výhody nového zriadenia. Ak by som bola o generáciu staršia, zrejme by už moje deti mali deti, všetci by sme žili v jednom byte, ja by som sa starala o vnúčatá, oni by sa snažili prežiť, po byte by mi chodili cudzí chlapi - moji zaťovia a všetci by sme mali jeden druhého po krk,“ hovorí Freimanová, ktorá nič z toho, čo popisuje, nezažíva.
Už istý čas totiž žije sama. Jej staršia dcéra má vlastný byt a mladšia odišla študovať do Anglicka.
Herečka voľný čas trávi predovšetkým v práci, ktorej má teraz viac než dosť a zároveň si vychutnáva veci, ktoré ju bavia.
„Po období, keď z každej izby môjho bytu hrala iná muzika, a preto som si vychutnávala najviac ticho, je za mnou a konečne si môžem užívať dobrú hudbu. Veľmi rada tiež cestujem a čítam dobré knižky. Všetko je to však náročné na čas a ja mám ešte stále veľa práce, takže mi veľa vecí ostáva na potom,“ uzatvára s úsmevom Freimanová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
