V našom „katastrofickom“ seriáli sme už opísali haváriu jednej ponorky s jadrovým pohonom – išlo o haváriu ruskej jadrovej ponorky Kursk, ktorá si vyžiadala životy všetkých 118 členov posádky. Ešte väčšiu daň na ľudských životoch si vyžiadala havária americkej jadrovej ponorky Thresher, ktorá sa stala 37 rokov pred haváriou Kurska. Thresher so sebou stiahol do hlbín oceánu 129 ľudí.
Prvá ponorka novej triedy
Jadrová ponorka Thresher amerického vojenského námorníctva bola prvou ponorkou novej triedy. Ponorka mala oficiálne označenie Thresher SSN-559, pričom skratka SSN znamená Ship Submersible Nuclear (niečo ako jadrová ponorná loď), číslo 593 znamená jednoducho to, že išlo o 593. ponorku v histórii US Navy (amerického vojenského námorníctva).
Nazvaná podľa žraloka
Názov ponorky - anglické slovo thresher - znamená žralok líščí (ide o druh žraloka s veľmi dlhou chvostovou plutvou). Americké námorníctvo si objednalo ponorku Thresher 15. januára 1958, a to v lodeniciach Portsmouth Naval Shipyard. Kýl ponorky bol položený 28. mája 1958 a po 25,5 mesiaca bol trup hotový, takže 9. júla 1960 mohla byť ponorka spustená na vodu. Potom sa vyše roka montovalo vnútorné zariadenie ponorky, ktorá sa na prvú plavbu vlastnou silou vydala koncom apríla 1961.
Maximálna rýchlosť 30 uzlov
Thresher mal dĺžku 84,7 metra, šírku 9,8 m a ponor 8,8 m. Výtlak ponorenej ponorky bol 3 770 ton, posádku tvorilo 16 dôstojníkov a 96 členov mužstva. Maximálna rýchlosť ponorky bola 30 uzlov, čo je 55,6 km/h. Do výzbroje ponorky patrili štyri torpédové rúry, z ktorých mohli byť odpaľované nielen torpéda, ale aj strely UUM-44 Subroc s nukleárnou hlavicou.
Jeden jadrový reaktor
Zdrojom energie na pohon ponorky bol jeden jadrový reaktor, ktorý produkoval paru na pohon dvoch parných turbín, poháňajúcich jednu lodnú skrutku. Trup lode bol zvarený z veľmi pevnej ocele HY-80, čo umožňovalo ponorke potopiť sa do hĺbky až 400 metrov – to bolo hlbšie než sa mohla ponoriť ktorákoľvek americká ponorka tej doby.
Hon nepriateľských ponoriek
Ponorka Thresher bola určená špeciálne na vyhľadávanie nepriateľských ponoriek a bola preto vystrojená aj najmodernejším sonarom (zvukovým „radarom“). Už pri prvých skúšobných ponoreniach sa síce ukázali isté problémy, ktoré však boli spôsobené nepresne ukazujúcimi skúšobnými prístrojmi. Ďalšie testy prebehli bez problémov a preto bola ponorka 3. augusta 1961 zaradená do flotily amerického námorníctva.
Skúšky s civilistami na palube
Dňa 9. apríla 1963 vyplávala ponorka z prístavu Portsmouth, aby v pomerne plytkej vode vykonala skúšobné ponorenia, pri ktorých sa mala skontrolovať tesnosť opravených miest balastných nádrží, poškodených pri zrážke s vlečným člnom. Počas týchto skúšok bolo na palube aj 17 civilistov. Skúšky prebehli úspešne a preto loď na druhý deň odplávala ďalej od pobrežia, aby mohla vykonať skúšky postupného ponárania sa, a to až do maximálne povolenej hĺbky, teda 400 metrov pod hladinu.
Do 300 metrov žiadne problémy
Až do hĺbky 300 m sa neobjavili žiadne problémy a ponorka sa preto začala ponárať do maximálne povolenej hĺbky. Sprevádzajúca záchranná loď USS Skylark pritom náhle zachytila nie celkom zreteľnú správu, v ktorej kapitán ponorky oznamoval, že majú „malé problémy“ a pokúsia sa vyplávať na povrch.
Hluk drvenej ponorky
O niekoľko minút zachytil Skylark poslednú, už nezreteľnú správu z ponorky a krátko na to hluky, ktoré sa dali interpretovať ako hluky drvených stien ponorky. Už bolo temer isté, že Thresher sa potopil, a to v oblasti s hĺbkou mora okolo 2 600 metrov. Námorníctvo povolalo do oblasti svoje záchranné lode (čoskoro sa tam objavili aj sovietske lode), ktoré však dlho nevedeli vrak lokalizovať. Prvé snímky časti vraku zhotovil až 24. augusta 1963 batyskaf Trieste.
Presné príčiny neznáme
Presné príčiny havárie ponorky Thresher, pri ktorej zahynulo 129 ľudí, neboli nikdy s určitosťou zistené. Za najpravdepodobnejšiu príčinu sa považuje lom potrubia, privádzajúceho cez trup morskú vodu na chladenie reaktora. Potrubie bolo spájané striebornou spájkou namiesto zvárania, čo by bolo bývalo bezpečnejšie.
Reaktor to vydržal
Voda z porušeného potrubia pravdepodobne zaplavila strojovňu a spôsobila elektrický skrat, čo viedlo k automatickému odstaveniu reaktora a k zlyhaniu hnacieho systému lode. V oblasti havárie neboli nikdy namerané žiadne zvýšené hodnoty radiácie, čo svedčí o tom, že tlaková nádoba reaktora ostala intaktná a neporušila sa ani pod tlakom vody v hĺbke vyše dva a pol kilometra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
