Hoci vystriedal tri scény, Košiciam je rodák z Rožňavy stále verný. Herec Juraj Zetyák je už 6 rokov členom Činohry Štátneho divadla Košice.
Väčšina hercov od detstva obieha dramatické krúžky, recitačné súťaže, o povolaní herca sníva od malička. Je to aj váš prípad?
- Toto je presne môj prípad. Ešte som nevedel čítať a už som recitoval. Učiteľka v škôlke mi básničku párkrát prečítala a ja som si ju zapamätal. Na Literárno-dramatický odbor ma rodičia zapísali už ako prváčika na základnej škole. Povyhrával som niekoľko recitačných súťaží a už som si nevedel predstaviť, že by som raz mal robiť čokoľvek iné.
Ako vnímali rodičia fakt, že budú mať doma herca?
- To, že budem hercom, vedeli moji rodičia a hlavne ocko dávno predtým ako ja. Zistili, že som veľmi extrovertný a vnímavý a v podstate ma na túto dráhu naviedli. A potom aj môjho brata. Ten sa už síce umeniu nevenuje, ale tiež vyštudoval herectvo. Dnes moji rodičia nevynechajú žiadnu moju premiéru a myslím si, že sú šťastní a hrdí na mňa.
Vy ste o svojej voľbe nikdy nezapochybovali?
- Myslím, že o tom občas zapochybuje každý. Keď je ťažšie obdobie, menej sa darí, vtedy by som s tým niekedy skončil, nechal to tak, a začal robiť niečo iné. No potom si uvedomím, aké je moje povolanie krásne a som opäť spokojný.
V čom pre vás tkvie čaro herectva?
- Ľudia ma poznajú ako stále veselého človeka. Som rád, keď je okolo mňa dobrá nálada. A tak isto som šťastný, keď divák odchádza z predstavenia a ja viem, že aj ja som sa pričinil o to, že má dobrý pocit a že si oddýchol. Manipulujeme tak trošku s citmi, a keď je to tým správnym smerom, je to skvelé.
Po konzervatóriu ste sa zamestnali v bábkovom divadle. Čo nasmerovalo vaše kroky tam?
- Už počas štúdia som hosťoval v ŠD v troch inscenáciách a myslel som si, že automaticky príde angažmán a ja budem členom činohry. Zmaturoval som, a keďže som nešiel na vysokú, chcel som sa zamestnať. A ponuky som mal dve. Ani jednu však zo Štátneho divadla Košice. Záujem o mňa prejavili z Bábkového divadla v Košiciach a z Bábkového divadla na rázcestí v Banskej Bystrici. Rozhodol som sa ostať v Košiciach, najmä kvôli štúdiu Jorik, ktoré bolo činohernou scénou BDKE. A neoľutoval som. Za ten čas som si zahral veľa krásnych postáv - činoherných aj bábkových.
Zdržali ste sa tam však iba 2 roky. Nebolo to pre vás to pravé orechové?
- Odkrútil som si tam civilnú vojenskú službu a bol by som tam ostal aj dlhšie, ale Jorik pomaly prestával byť tým Jorikom, ktorý som mal rád. A úprimne, s bábkami mi to až tak dobre nešlo. A mal som veľa inej roboty, takže som sa rozhodol, že budem slobodný umelec.
Ďalšou scénou, na ktorej ste pôsobili, bolo divadlo Thália...
- Môj príchod do Thálie bol kuriózny. Bol som prednášať na jednej slávnosti na počesť Sándora Máraiho. A stretol som sa s pani Darinou Poldaufovou, ktorú som poznal ešte ako šéfku ŠD. V tom čase už bola umeleckou šéfkou Thálie. Medzi rečou mi povedala, že hľadajú herca na hlavnú postavu do rozprávky Maťko Husiar, a že je škoda, že neviem po maďarsky, lebo by som sa jej hodil. Keď zistila, že po maďarsky viem, dohodli sme sa na hosťovaní. Potom mi ponúkli ešte jeden titul a ešte jeden a zrazu som bol členom súboru. Myslel som, že tam ostanem tak dve sezóny, lenže napokon ich bolo až päť. Bolo to zaujímavé obdobie. Zdokonalil som sa v maďarskom jazyku, spoznal som lepšie maďarskú mentalitu a veľa skvelých ľudí. Lenže maďarčina nie je môj materinský jazyk, čo bol jeden z dôvodov, prečo som, keď prišla ponuka zo ŠD, na ňu okamžite kývol.
Hoci ste vystriedali tri scény, mestu ste stále verný...
- Do Košíc som sa zamiloval hneď ako som sem prišiel. Sú tu výborní ľudia a mesto ma neskutočnú atmosféru. Aj keď som naturalizovaný Košičan, som lokálpatriot. A musela by sa stať veľmi výnimočná situácia, aby som odtiaľ odišiel. Mám tu byt, nádhernú snúbenicu a plánujeme tu spolu žiť.
Čomu sa venuje vaša snúbenica?
- Je tanečnica. Študuje na VŠMU v Bratislave a v týchto dňoch sedí od rána do večera nad bakalárkou. Pracuje a tancuje v Košiciach. Viac neprezradím...
Pre hercov je najmä finančne lákavý seriál. Vás neláka?
- To by bolo treba chodiť na kastingy a tie sa robia takmer výlučne v Bratislave. A väčšinou, aj keď ma zavolajú, mám, žiaľ, predstavenia. Ale v nejakých seriáloch a reklame som sa už objavil a nevyhýbam sa tomu. Sú to skúsenosti a aj peniaze. Aj keď sú projekty, v ktorých by som neúčinkoval ani za veľké peniaze.
Môžete to konkretizovať?
- Nie, aby som náhodou neurazil nejakého môjho kolegu z „brandže“. Ale nerobil by som pre politické strany, to by som šiel proti mojim zásadám. A za všetky môžem spomenúť jeden projekt - Súdna sieň. Tam by som neúčinkoval za žiadne peniaze.
Máte vo svojej profesii nejaké méty, sny, túžby?
- Nič také, čo by bolo treba spomenúť. Hrám pekné postavy, teším sa na ďalšie, ale nie je asi hra a postava, ktorú by som si chcel nejak extra zahrať. Možno Ján v Cyranovi z Bergeracu.
Ako najradšej oddychujete?
- Som vášnivý rybár. Už od detstva a je to môj najväčší relax. Keď už som doma neznesiteľný a unavený z práce, moja drahá ma až vyháňa k vode, pretože vie, že tam vypnem a načerpám novú energiu. A zbožňujem aj les. Veľmi často chodievam na huby. Príroda je pre mňa ten najlepší oddych. No a, samozrejme, doma pred telkou, s pivkom v jednej ruke a mojou polovičkou v náručí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
