Velikánov ľudského ducha, ktorých predstavujeme v našom seriáli, môžeme zaradiť do troch základných skupín. Prvú tvoria vedci, ktorí objavmi, experimentmi a teóriami posúvajú ľudské poznanie. Ďalšou sú vynálezcovia, ktorých vynálezy sú základom nových konštrukčných riešení. No a treťou skupinou sú konštruktéri, ktorí umne využívajú existujúce vynálezy i vedecké objavy na konštruovanie strojov, zariadení či prístrojov. Dnes však predstavíme človeka, ktorý akoby nepatril do žiadnej – mal však skvelý nápad, ktorý svojím spôsobom zjednodušil život všetkým ľuďom na svete. Je ním - už po tretí raz – muž s priezviskom Fleming. Tentoraz ide o Sandforda.
Začneme ale trochu netradične. Ak čítate tieto riadky napríklad v Michalovciach a niekto sa vás opýta, koľko je práve teraz hodín, asi nebudete mať problém odpovedať mu. Možno spozorniete, keď sa vás ten istý človek potom opýta, koľko je hodín práve teraz v Bratislave – odpoviete mu (možno trochu začudovane), že toľko isto ako v Michalovciach. Ani otázka na čas napríklad v Paríži vás pravdepodobne nezaskočí, pretože zrejme viete, že aj tam hodiny ukazujú ten istý čas ako v Michalovciach či Bratislave.
Nerovnaký miestny čas v Michalovciach a Paríži
Avšak každý Michalovčan, ktorý navštívil Paríž, si nemohol nevšimnúť, že vo francúzskej metropole sa večer stmieva o dobrú hodinku neskôr (a o hodinu neskôr sa rozvidnieva) ako v jeho meste. Je to preto, lebo Paríž leží asi o 20 stupňov zemepisnej dĺžky západnejšie než Michalovce. Lokálny (miestny) čas, daný rotáciou Zeme okolo vlastnej osi a teda odvodený od polohy Slnka, sa preto v Paríži a Michalovciach líši o viac ako hodinu.
Kedysi mali mestá svoj vlastný čas
Takéto miestne určovanie času bolo ešte pred takými 150 rokmi bežné – prakticky každé väčšie mesto malo svoj takpovediac vlastný čas, čo bolo veľmi nepraktické. To, že dnes je svet rozdelený na časové pásma, pričom v jednom je rovnaký čas, je práve zásluha Sandforda Fleminga. Narodil sa 7. januára 1827 v škótskom Kirkcaldy. V roku 1845, keď mal ešte len 17 rokov, odišiel so starším bratom Davidom do kanadskej provincie Ontario.
Pracoval na vymeriavaní tratí
Bratia sa napokon v roku 1847 usadili v Peterborough. V roku 1849 získal Fleming kvalifikáciu ako provinčný geodet a dlhé desaťročia pracoval na vytyčovaní nových železničných tratí pre rýchlo sa rozvíjajúcu železničnú dopravu. Od roku 1864 do roku 1876 bol hlavným inžinierom spoločnosti Intercolonial Railway, v roku 1871 bol menovaný hlavným inžinierom na vytyčovanie nových tratí spoločnosti Canadian Pacific Railways.
Presadzoval kladenie podmorských káblov
Fleming bol jedným zo zakladateľov vedeckej inštitúcie Royal Canadian Institute (Kráľovský kanadský inštitút). Zasadzoval sa o položenie podmorských káblov, ktoré by spájali všetky časti vtedajšieho Britského impéria. Pri výstavbe železníc presadzoval stavbu oceľových mostov namiesto vtedy bežných drevených. Rozvoj železničnej dopravy viedol k tomu, že cestujúci sa pomerne rýchlo dostávali do miest s odlišným miestnym časom, čo im spôsobovalo problémy, pretože príchody a odchody vlakov boli stanovované v takomto lokálnom čase.
Navrhol „kozmický“ čas
Fleming prišiel v podstate na geniálnu myšlienku, ako tomuto časovému „chaosu“ zabrániť – na zasadaní Royal Canadian Institute v roku 1879 navrhol akýsi „kozmický čas“, viazaný na poludník, ležiaci oproti poludníku, prechádzajúcemu cez observatórium v Greenwichi. Navrhol tiež rozdelenie Zeme na 24 časových pásiem, odstupňovaných po 15 stupňoch zemepisnej dĺžky. Na základe Flemingovej iniciatívy sa v roku 1884 zišli zástupcovia 27 krajín na Meridian Conference (doslova Poludníková konferencia), ktorá v zásade prijala Flemingov návrh.
Základom nultý (greenwichský) poludník
Zmena bola len v tom, že za základ tzv. štandardného či univerzálneho času bol stanovený miestny čas, prislúchajúci nultému poludníku (ten prechádza observatóriom v Greenwichi). Flemingom navrhnutý systém časových pásiem sa v podstate používa dodnes, pričom ale hranice pásiem sa obvykle nekryjú s teoreticky stanovenými poludníkmi, ale z praktických dôvodov sledujú hranice štátov.
Sandford Fleming, ktorého kráľovná Viktória v roku 1897 povýšila do rytierskeho stavu, zomrel 22. júla 1915 v kanadskom Halifaxe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
