Jazzman Peter Lipa spomína pôsobenie v Košiciach iba v dobrom. Strávil tam dva roky, kým si robil nadstavbu na priemyslovke a keďže mal zopár pekných spolužiačok, tvrdí, že to boli krásne časy.
KOŠICE. Peter Lipa najprv chodil na strednú školu v rodnom Prešove, potom si v Košiciach ešte urobil po maturite nadstavbu. Školské roky sa mu teda spájajú s Košicami a peknými Košičankami.
„Tu boli vždy veľmi krásne dievčatá. Aj keď som chodil na priemyslovku, kam sa nezvyklo prihlasovať veľa dievčat, my sme mali našťastie dostatok pekných spolužiačok. Bohužiaľ si už nepamätám, ako sa volali a kam sme chodili randiť,“ prezradil s úsmevom.
O siedmej mali večierku
Navyše - v Košiciach na to nemal veľa príležitostí...
„Býval som v internáte na Rumanovej, kde sme mali veľmi prísny režim. Už o siedmej večer sme museli byť na intráku! Lenže našťastie sa občas v škole organizovali rôzne akcie - aj tanečné - takže tam sa najskôr dalo trochu sa s dievčatami porozprávať. No a navyše som ako Prešovčan vždy v piatok popoludní chodil domov, takže som mal viac príležitostí cez víkend chodiť za prešovskými babami, ako počas týždňa za košickými...“
Lipa sa v piatok vždy tešil domov nielen za babami, ale aj preto, že na Prešov bol pomerne dosť naviazaný.
„To je pravda. Lenže hrozila mi vojna, tak som šiel radšej na vysokú školu do Bratislavy. Vybral som si stavbárčinu, lebo to bolo k tomu, čo sme sa učili na priemyslovke, najbližšie. Okrem toho pomerne veľa mojich spolužiakov z Košíc sa tam tiež hlásilo.“
K stavbárčine nepričuchol
Bola to škola, kde brali študentov doslova masovo.
„V prvom ročníku nás bolo 800. Ale v mojom prípade to bola len z núdze cnosť, rozhodne som nemal ambície byť stavebným inžinierom a venovať sa tomu.“
Nakoniec to tak aj skončilo a P. Lipa po skončení školy k stavbárčine ani len nepričuchol.
„Rád hovorím, že je to len dobre, pretože som takto slovenskému stavebníctvu aspoň neuškodil. Rovno som šiel robiť do rozhlasu, kde podmienkou na prijatie bolo absolutórium na vysokej škole technického typu. No a to som mal...“
Z nádejného stavbára sa tak stala najvýznamnejšia osobnosť slovenského džezu. Apoň takto P. Lipu médiá titulujú.
„Je to však pre mňa ako kameň, ktorý mi ktosi položil na plecia. Je to veľmi zaväzujúce a ja sám s tým nesúhlasím. Lenže - čo narobím? Prischlo mi to,“ dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
