Hoci Stanislav Štepka je s Radošinským naivným divadlom (RND) neustále na cestách, priznáva, že cestovanie k jeho vášňam nepatrí.
„Som lenivý človek a cestovanie, dokonca ani na výlety, nemám rád. Otravuje ma to. Keď sme boli napríklad v Austrálii, rátal som dni, kedy sa vrátime domov. Bol by som Bratislavu najradšej objal od radosti, keď sme sa konečne vrátili. Rád o iných krajinách pozerám relácie v televízii, počúvam, keď mi iní rozprávajú a teším sa, keď to teší ich. Ale ja nie som cestovateľ,“ vraví duša RND, ktorá síce necestuje rada, no ak sa už na cesty vyberie, nezaháľa a vždy cestu využije v prospech práce.
„Keď som už spomenul tú Austráliu, tak napríklad tam som si do noci písal ľudské príbehy, ktoré som počul, lebo čo príbeh, to román alebo divadelná hra,“ hovorí Štepka, ktorý čriepky o krajanoch v zámorí použil najmä vo svojej hre „Niekto to rád slovenské“ o našom rodákovi Jozefovi Murgašovi.
V tej tiež poukázal na to, aké dôležité v živote je šťastie. On sám ho vraj mal nadostač. „Na rozdiel od Murgaša som ho naozaj mal. A to hneď niekoľkokrát.“
Jeho prvým šťastím vraj bolo, že sa narodil do rodiny a do prostredia, do akého sa narodil.
Nemá rád konflikty
„Druhým veľkým šťastím bolo, že ma nezobrali na VŠMU a mohol som si založiť vlastné divadlo podľa svojich predstáv. Šťastím je aj to, že som v živote len málokedy natrafil na ľudí, ktorí by boli veľkou brzdou v rozvoji našej scény. Práve naopak. V divadle máme stále mimoriadne talentovaných a šikovných ľudí. A mojím obrovským šťastím je aj to, že mám skvelé rodinné zázemie. Nehovorím, že to tak musí byť. Každý si v živote vyberie, čo mu vyhovuje. Niekto má rád ohromný vzruch. Robiť škandály, niekoľkokrát sa rozviesť. Ak je to jeho životný štýl, ktorý mu vyhovuje a nikoho pritom neotravuje, je to v poriadku. No ja som človek nekonfliktný. Konflikty nemám rád,“ dodáva Štepka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
