V našom seriáli sme už jedného vedca s priezviskom Fleming predstavili – išlo o Alexandra Fleminga, vynálezcu penicilínu. Tento prvok, dnes už známy (spolu s ďalšími druhmi vákuových elektrónok) najmä zberateľom starých rádioprijímačov, magnetofónov či televízorov, podľa mnohých historikov techniky odštartoval vek elektroniky. Fyzikom je známy aj ako autor Flemingovho pravidla ľavej ruky.
John Ambrose Fleming sa narodil 29. novembra 1849 v Lancastri ako najstaršie zo siedmich detí.
Do školy začal chodiť až ako desaťročný, ale už predtým ho učila matka, pričom sa naučil naspamäť prakticky celú detskú encyklopédiu (z nej potom citoval aj ako dospelý). V súkromnej škole ho najviac bavila geometria. Už ako chlapec chcel byť inžinierom a ako 11-ročný mal vlastnú dielňu, v ktorej staval modely člnov a rôzne stroje.
Skonštruoval si fotoaparát
Skonštruoval si aj vlastný fotoaparát, čo bol začiatok jeho celoživotnej záľuby vo fotografovaní. Počas štúdia na strednej škole (University College School) v Londýne vynikal v matematike, ale v latinčine bol jedným z najslabších. Neskôr sa zapísal na bakalárske štúdium na University College v Londýne, kde študoval u matematika A. de Morgana. Potom sa stal študentom chémie na Royal College of Science, kde sa oboznámil aj s batériou, ktorú vyvinul Alessandro Volta.
Mal finančné problémy
Táto batéria bola predmetom jeho prvého vedeckého článku, ktorý bol ako vôbec prvý prečítaný na zasadaní novozaloženej Fyzikálnej spoločnosti (Physical Society of London). Kvôli finančným problémom však musel začať pracovať a v lete 1874 sa stal učiteľom na verejnej škole Cheltenham College s ročným platom 400 libier. Vo vedeckom výskume však pokračoval a viedol korešpondenciu so známym fyzikom J. C. Maxwellom, pôsobiacim na univerzite v Cambridgei.
Na univerzitu ako 27-ročný
Po našetrení dostatočných prostriedkov sa v roku 1877, teda vo veku 27 rokov, zapísal na túto prestížnu univerzitu. Maxwellove prednášky však boli veľmi ťažko zrozumiteľné a Fleming bol často ich jediným poslucháčom. Po ukončení štúdia chémie a fyziky pôsobil rok ako demonštrátor strojného inžinierstva na univerzite v Cambridgei a potom bol vymenovaný za prvého profesora fyziky a matematiky na univerzite v Nottinghame, kde však nevydržal ani rok.
Pracoval pre Edisona
V roku 1882 získal miesto „elektrikára“ vo firme amerického vynálezcu T. A. Edisona (Edison Electrical Light Company) a pôsobil ako konzultant aj v iných firmách. V roku 1884 sa Fleming stal vedúcim katedry elektrickej technológie na University College v Londýne (išlo o prvú katedru svojho druhu v Anglicku). Hoci mu to otváralo veľké možnosti, vo svojej autobiografii však spomína, že jediné, čo na katedru dostal, bola tabuľa a krieda.
Poradcom firmy Marconi
V roku 1897 sa stal vedúcim Penderovej katedry (pomenovanej po J. Penderovi, zakladateľovi firmy Cable and Wireless) na spomenutej univerzite. V roku 1899 sa stal vedeckým poradcom spoločnosti Marconi a krátko nato začal pracovať na návrhu elektrárne pre túto firmu. V roku 1904, keď experimentoval so žiarovkami, dovezenými od Edisona, vyvinul zariadenie, ktoré nazval „oscilačný ventil“ a ktoré sa potom označovalo aj ako termionický ventil, vákuová dióda, kenotrón či Flemingov ventil.
Zrod vákuovej diódy
Možno by sme mohli namiesto slova ventil použiť slovo „záklopka“, pretože Flemingom vyvinuté zariadenie prepúšťalo elektrický prúd len v jednom smere (podobne ako záklopka prepúšťa kvapalinu či plyn len v jednom smere). Zrodil sa prvok, ktorý dnes nazývame vákuová dióda, ktorá umožnila usmernenie rádiových signálov a podstatne tak prispela k rozvoju rádiovej i radarovej techniky.
Do dôchodku ako 77-ročný
Neskôr Fleming odvodil aj po ňom pomenované pravidlo ľavej ruky. Fleming odišiel z univerzity do penzie v roku 1927, teda ako 77-ročný. V penzii bol aktívnym zástancom vznikajúcej televízie a stal sa prvým prezidentom Televíznej spoločnosti (Television Society). V roku 1929 bol povýšený do rytierskeho stavu. John Ambrose Fleming zomrel 18. apríla 1945 vo svojom dome v Sidmouthe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
