Miloš Forman, najslávnejší český režisér, držiteľ 2 Oscarov a viacerých prestížnych medzinárodných cien, oslávi zajtra osemdesiatiny. Muž s pohnutým osudom, ktorý prežil svoj veľký americký sen. Dnes patrí medzi známe osobnosti svetového šoubiznisu, jeho meno otvára dvere k najznámejším hollywoodskym hviezdam ako Jack Nicholson, Michael Douglas či Annette Bening.

Narodil sa 18. februára 1932 v českej Čáslavi. Do jeho života kruto zasiahla II. svetová vojna, ktorá ho obrala o oboch rodičov.

Vyrastal ako sirota

„Mal som osem rokov. Keď vyjdem von, vidím otca stáť s pekným úsmevom. Podával mi lístok pre mamičku. Mal som jej povedať, že bude čoskoro doma, nech sa nebojí. Celý rozradostený, že nemusím ísť do školy, som utekal domov. Dal som mamičke list a zrazu pozerám, ona plače,“ spomína v dokumente Čo ťa nezabije svetoznámy režisér.

Jeho otca odviezli gestapáci do Kolína. „Dvakrát denne chodil cez Čáslav vlak od Kolína. Ku každému sme sa s mamičkou chodili pozerať, či sa otec nevráti.“ Nevrátil sa. Zomrel v koncentračnom tábore.

Rovnako ako Formanova mama. „Ležal som v posteli so 40– stupňovou horúčkou, keď mi mama stihla iba na pol úst zašepkať, že si gestapo prišlo aj pre ňu. Počul som, ako zišla dolu schodmi, ako buchla bránka, auto odišlo a nastalo úplné ticho.“

Až po vojne sa Forman dozvedel, že keď jeho rodičia stavali penzión, pracoval u nich istý sudetský Nemec.

„Prišlo isté udanie kvôli nejakým letákom, ktoré sa nakoniec ukázalo ako úplný nezmysel. Ten pán, ktorý pracoval pri stavbe penziónu, sa však stal veľkým gestapákom v Kolíne. Neviem, či mali s mojou matkou v tom období nejaké kontroverzie, no zatkli 10 žien, všetky pustili a ona jediná dostala pečiatku - Návrat nežiaduci.“
Jeho mama prešla cez Terezín do Osvienčimu, kde rovnako ako Formanov otec zomrela.

„Bola to zvláštna doba. Je neuveriteľné, čo si boli ľudia schopní navzájom urobiť. Napokon, môj film o Goyovi je o tom, čo som videl okolo seba a čomu dodnes nerozumiem.“

Na divadelnú réžiu ho nevzali

Malý Miloš po strate rodičov vyrastal v detskom domove a neskôr na internátnej škole, určenej pre obete 2. svetovej vojny v Poděbradoch, kde bol jeho spolužiakom aj Václav Havel.

Vysokoškolské štúdiá odštartoval na pražskej FAMU (Filmovej a televíznej fakulte). „Vedel som, že chcem robiť niečo v tzv. šoubiznise. Povolanie filmového režiséra mi však bolo vzdialené, a tak som si dal prihlášku na DAMU na divadelnú réžiu. Súčasťou prijímačiek bolo, že som si mal z kandidátov na herectvo vybrať hercov, s ktorými som mal dať dokopy päťminútovú scénku. Mojou témou bolo zrežírovať boj za mier. Keď mi tému zadali, stál som dve minúty, tri, až mi povedali, ďakujeme pekne a nevzali ma. Tak som začal zisťovať, na ktoré školy sa ešte dá podať prihláška. Našiel som tri a medzi nimi aj FAMU. Vzali ma na všetky. Ak by sa tak nestalo, mohol som dnes byť hutný inžinier,“ usmieva sa svetoznámy režisér.

Vo svete úspechy, doma zákaz

Jeho prvým skutočným celovečerným dielom bola čierno-biela komédia Čierny Peter (1964). Po tom nasledovali Lásky jednej plavovlásky (1965) a jeho prvý farebný film Hoří, má panenko (1967). Mnohí ho považujú za jeden z jeho najlepších filmov. Socialistickou cenzúrou však neprešiel.

„Zakázali ho na večné časy. Natáčal sa však v koprodukcii s Carlom Pontim, a ten, keď sa to dozvedel, žiadal späť 85–tisíc dolárov, ktoré do toho vrazil. Na krku som mal preto žalobu za sabotáž hospodárstva Československej socialistickej republiky, za čo bolo v tom období 10 rokov basy.

Francois Truffaut a Claude Berri sa však rozhodli, že film odkúpia, vyplatili Pontiho a tak som z toho vyviazol,“ spomína Forman, ktorý koncom 60. rokov odišiel do Ameriky. „Mal som podpísanú zmluvu s Paramountom na jeden film. Nijak špeciálne som sa preto nelúčil. Veď o chvíľu som sa mal vrátiť domov.“

V lete 1968 pricestoval do Prahy aj so svojimi francúzskymi kamarátmi. Tí však vycítili, že sa čosi deje a nahovorili Formana, aby s nimi odišiel preč. Jeho žena, herečka Věra Křesadlová, so synmi dvojičkami Matějom a Petrom však ostala v Prahe.

„Ja som sa ako správny zbabelec neodvážil ísť pre nich. A tak si moji kamaráti požičali nové Truffautovo auto a šli pre nich. Za svet však nevedeli trafiť, pretože vynaliezaví Česi, aby zmiatli Rusov, otočili všetky cedule. Napokon ich k nám doviedol jeden pán a Věra aj s chlapcami prišli za mnou do Francúzska.“

Knihu Prelet nad kukučím hniezdom mu zhabali cenzori

Zaoceánskym debutom Miloša Formana bola trpká komédia Taking Off. Tá sa na americkej pôde stretla s veľmi odmeraným prijatím, no v Európe zožala veľké úspechy. BAFTA Britskej akadémie za najlepšiu réžiu a Veľká cena poroty na MFF v Cannes hovorí za všetko.

Jeho prelomovým dielom bol Prelet nad kukučím hniezdom. Na jeho sfilmovanie dostal ponuku ešte v roku 1966. O 10 rokov neskôr film získal 5 Oscarov!

„V roku 1966 bol v Prahe Kirk Douglas, ktorý v roku 1962 kúpil práva na sfilmovanie tohto diela. Na jednom večierku za mnou prišiel, či mi môže dať jednu knihu, a ja na to, že samozrejme. Takmer 10 rokov sa nič nedialo,“ spomína Forman v dokumente.

„O niekoľko rokov na to ležím v hoteli Chelsea, pozerám sa do stropu a zrazu príde obálka od Kirkovho syna Michaela a v nej kniha Prelet nad kukučím hniezdom. Bola to najzaujímavejšia literatúra, akú som vtedy za posledné mesiace čítal. A hlavne, bolo to o nás. Pre mňa bola Komunistická strana Československa moja Veľká sestra, ktorá hovorila, čo môžeš, kde budeš, čo budeš jesť...“

Až po rokoch sa Forman dozvedel, že Kirk Douglas mu knihu poslal už v roku 1966. Ruky cenzorov ju však zastavili.

Na Nicholsona čakali takmer rok

Obrovský podiel na kvalite filmu má bezpochyby aj jeho hlavný predstaviteľ Jack Nicholson. „Bol mojou prvou voľbou. Povedali nám však, že ak ho chceme, musíme čakať 8 mesiacov, pretože podpísal zmluvu na iný film. Tak som sa začal obhliadať po niekom inom. Viacerí nás však odmietli, a tak som prišiel za Michaelom Douglasom a vravím mu: 'Títo a títo odmietli, títo by to veľmi chceli a aj by to mohli robiť, ale nebude to ono. Navrhujem počkať na Nicholsona. ' A oni súhlasili.“

Veľký problém bol aj s obsadením postavy Veľkej sestry. „Všetky veľké herečky túto rolu odmietli. V tom čase nechcela žiadna žena hrať zápornú postavu. Zrazu som v jednom filme zazrel Louisu Fletcher. Videl som, že je to dobrá herečka, ale zdala sa mi veľmi nežná. Pozval som ju však na stretnutie a zrazu mi to došlo – to je ono. Veľká sestra musí byť nežná, aby človeku ani nenapadlo, že môže páchať zlo. A navyše jej aj verím, že si myslí, že robí dobro,“ spomína Forman, ktorý týmto titulom doslova triumfoval.

Amadeus priniesol 8 Oscarov

Režisérov „najoscarovejší“ kúsok však prišiel v polovici 80-tych rokov. Jeho historický film Amadeus získal 8 Oscarov, čím Forman definitívne vystúpil na režisérsky Olymp. Spolu s kukučím hniezdom to boli nielen umelecky presvedčivé filmy, ale zároveň aj celosvetové trháky. Ukázali tým, ako sa má udržať rovnováha na úzkej hranici medzi umením a komerciou.

Svetový úspech dosiahol aj muzikál Vlasy (1979). Úspešným bol i kontroverzný film Ľud verzus Larry Flynt (1996), získal Zlatý Glóbus pre autora.

Forman sa v tvorbe necháva rád inšpirovať biografiami excentrických osobností, ktoré do značnej miery ovplyvnili spoločnosť (Mozart, Flynt, Kaufman) a knižnými predlohami (Prelet nad kukučím hniezdom, Valmont).

Túžba po odviazanej slobode (R. McMurphy, Flynt) a kritika spoločenských (amerických) problémov (Taking Off, Vlasy, Ragtime) tvoria tiež neodmysliteľné súčasti jeho tvorby.

Synovi dal meno po Jimovi Carreym

Režisér je v súčasnosti tretíkrát ženatý. Jeho manželkami boli herečka Jana Brejchová a už spomínaná Věra Křesadlová. V roku 1999 sa oženil s Martinou Zbořilovou, s ktorou má tiež dvojičky Andyho a Jima. Tí dostali mená podľa Andyho Kaufmana a Jima Carreyho.

V istom rozhovore si zaspomínal, ako sa k týmto menám dostal. Keď Martina otehotnela, práve nakrúcal film Muž na mesiaci, a preto sa rozhodol dieťa pokrstiť Andy.

Čoskoro však zistili, že budú mať dvojčatá. Druhé dieťa preto malo dostať meno Tony – po jednej z najznámejších postáv Andyho Kaufmana. Keďže ale jeho syn z prvého manželstva s manželkou pokrstili svoju dcérku Toni, Forman s Martinou svoje rozhodnutie zmenili.

„Keď vyberáte mená pre svoje deti, chcete ich nazvať po niekom, koho máte veľmi radi, aby to meno vo vašich ušiach vždy príjemne zazvonilo. A presne takto som sa cítil v súvislosti s Jimom Carreym,“ vysvetlil, prečo jedného zo svojich synov nazval po známom hercovi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.